Heist Society #1

Autor: Ally Carter
Názov knihy: Heist Society
Názov série: Heist Society #1
Vyšlo: 9. 2. 2010

Katarina Bishopová pochádza z rodiny, ktorá sa zaoberá veľmi netradičným biznisom - kradne. Na jej siedme narodeniny šla Kat so strýkom Eddiem do Austrálie, kde ukradli korunovačné šperky; a keď mala pätnásť, vymyslela si vlastný podvod úplne sama - zapísala sa do najlepšej internátnej školy v krajine, odhodlaná zanechať rodinný biznis za sebou. Nanešťastie, opustenie "života" kvôli normálnemu životu sa ukázalo byť náročnejším, ako Kat čakala. 

Čoskoro, sa objaví Katarinin bývalý kamarát Hale, ktorý jej kedysi pomáhal plánovať podvody, a vtiahne ju späť do sveta, odkiaľ sa snažila tak veľmi utiecť. Ale má na to dobrý dôvod: mocného gangstera okradnú o cenné umelecké zbierky a on chce ich naspäť. Iba majster zlodejov mohol zvládnuť takúto prácičku. Katarinin otec nie je iba na zozname podozrivých, ale je ten jediný podozrivý. Chytený medzi Interpolom a medzi ďaleko nebezpečnejším nepriateľom, Katarinin otec potrebuje jej pomoc. 

Pre Kat je tu iba jedno riešenie: musí nájsť umeleckú zbierku a ukradnúť ju späť. Zdá sa to nemožné? Má dva týždne, tínedžerskú skupinu kamarátov, a dúfajúc, že aj talent uskutočniť najväčší zločin v rodinnej histórii - a ak bude mať šťastie, po ceste sa jej podarí ukradnúť naspäť aj jej život. 

Keď som prvýkrát natrafila na túto knihu, hneď som ju chcela mať. Tak veľmi sa to odlišovalo do vecí, na ktoré v poslednej dobe narážam, a tak trochu som dúfala, že mi to nejako osvieži moju čitateľkú rutinu (ktorá v momentálnej dobe pozostáva zväčša z fantasy alebo dystópie). 

Asi som sa sekla. Nevedela som sa do toho  zo začiatku vôbec vžiť a hlavná hrdinka mi nesadla. Verila som, že je to len kvôli tomu začiatku, ale môj vzťah k nej sa nezmenil ani po niekoľkých kapitolách. 

Čudovala som sa, prečo sa táto kniha každému páči. Zdalo sa mi to napísané povrchne a ako keby bez emócii. Boli síce opísané, ale necítila som to ako pri ostatných dobrých príbehoch. Darmo som prečítala "Kat na neho nahnevane nakričala...", keď som aj tak mala dojem, ako keby tam len stála a hovorila to ako robot. Teda neviem, či niekto chápe, čo tým myslím. Občas sa mi takéto veci pri čítaní stávajú.

Dejová línia bola v poriadku a o to viac ma to potešilo, že hlavné postavy cestovali po svete. Nie je bežné, že sa vaša rodina venuje biznisu, ktorý je asi taký legálny ako vytváranie bomby v temnom sklade vášho domu. Už iba kvôli tej netradičnej zápletke by ma to malo baviť, však? 

Ani nie. 

Myslím si, že príbeh plynul až príliš rýchlo (na mňa) a vadili mi krátke vety v priamej reči, za ktorými  často nasledovalo: povedal, opýtal sa a stále dookola. Nepáčilo sa mi ani, ako často sa v priamej reči oslovovali menami. Nepríde mi to správne rovnako, ako vo Fifty Shades of Grey, kde mi to liezlo na nervy. V bežnej konverzácii sa nerozprávam s kamoškou tak, že po každej vete spomeniem na konci jej meno. Aký to má zmysel, keď mi už aj tak venuje pozornosť? Má to niečo spoločné s dotvorením výsledného efektu v príbehu?

Pretože ak áno, nejako mi ušiel. 

Knihu som dočítala kvôli Halovi, ktorý bol jediná zaujímavá postava, z neho som našťastie necítila ani žiadne robotické vyžarovanie. Okrem toho je typ chalan, po ktorom by každá, aspoň trochu rozumná, baba skočila. 

Nevadilo by mi, že bola romantická zápletka odsunutá na vedľajšiu koľaj. Mám rada v knihách len také slabé náznaky na vybudovanie zaujímavejšej atmosféry, no dúfala som, že aj len pri tých náznakoch sa budem aspoň trochu škeriť ako idiot (čo pri iných knihách zvyčajne robím). Nestalo sa tak. Vlastne som neustále kontrolovala strany a čakala na koniec. Druhú časť zo série som si do to-read listu pridala jedine kvôli Halovi - som veľmi zvedavá, čo sa s ním stane. Ale Kat a zvyšok crew u mňa nezabodoval a dialógy sa mi zdali nútené. Táto kniha mohla byť pokojne napísaná na päťdesiat strán, kde by sa skupinka tínedžerov vkradla do známeho múzea, vzala, čo chce a odišla. Koniec. Všetko ostatné mám aj tak zahmlené. Nie je to príbeh, ktorý by som si zapamätala.

K hlavnej postave a jej podarenej rodinke som si nenašla cestu. Ich osudy ma ani trochu nezaujímali, čo je fakt veľké mínus z mojej strany, lebo rodinné vzťahy tvoria v podstate hlavnú dejovú líniu. 

To už len dúfať, že bude dvojka lepšia. 

Odporúčanie: Aj napriek toľkým dobrým hodnoteniam musím napísať, že ma to sklamalo. Kniha mi pri konci veľmi začala pripomínať seriál Leverage. Len teraz neviem, či to je chyba autorky, alebo moja. Občas sa totiž nájdu príbehy, ktoré sa ostatným páčia, len vám nie. Ja pevne verím, že sa objaví ešte niekto, s kým sa zhodnem na rovnakom hodnotení. 

2,5/5