Zoznámte sa s Annabel Greenovou

Názov knižky: Len počúvaj 

Auorka: Sarah Dessenová 
Vyšlo u nás: 11. 2. 2013 v Albatros Media
Objednajte si TU 

O čo ide: 

Ešte pred rokom bola Annabel dievčaťom, ktoré má úplne všetko – alebo aspoň túto rolu hrala v televíznej reklame. Odrazu však nemá nič. Jej najlepšia priateľka Sophie ju opustila, šťastie v rodine ničí anorexia staršej sestry a v školskej jedálni si nemá ku komu prisadnúť. Ale len dovtedy, kým nestretne Owena Armstronga. Vysoký podivín, hudbou posadnutý Owen je polepšený darebák, ktorý je odhodlaný hovoriť ľuďom vždy len pravdu. A možno práve on môže Annabel pomôcť vyrovnať sa s tým, čo sa jej prihodilo v tú noc, keď so Sophie prestali byť kamarátky.

Do čítania som sa pustila s dosť veľkými očakávaniami, no bola som trochu sklamaná. Autorka má veľmi zaujímavý a jedinečný štýl písania, kvôli čomu som mala menší problém dostať sa do deja, zžiť sa s postavami a porozumieť ich problémom. To bol našťastie iba začiatok. O veľa knihách viete už po prvých stranách povedať, či sa vám budú páčiť, alebo nie. Pri tejto to tak rozhodne nebolo. Pokiaľ ste to vzdali skôr, ako ste pochopili, o čo ide (to ja robím bežne, aj keď viem, že by som nemala), bolo vám to prd platné, pretože o päťdesiat strán ďalej ste museli svoj názor prehodnotiť.  Ani si neviete predstaviť, ako ma prekvapilo, keď som zistila, že som sa od príbehu nedokázala odtrhnúť. 

Annabel a jej problémy mi najprv boli cudzie. Našla som tam kopu zbytočných opisov a vysvetľovaní, ktoré by som pokojne zmazala, a nikto by si to nevšimol. Ako však strany ubiehali, uvedomila som si, že to, čo sa mi v knihe zdalo zbytočné, jej dodávalo  isté čaro - ani ste si neuvedomili a ocitli ste sa v druhej polovici príbehu. Už to nebolo len nudné rozprávanie a obyčajné postavy. Zrazu ste vnímali Annabelin svet v novom svetle - ľutovali ste Whitney kvôli jej chorobe, začali ste mať radi ukecanú Kirsten a zapáčil sa vám odlišný, možno až príliš otvorený Owen, ktorý sa bez slúchadiel nepohol ani na krok. 

Len počúvaj nebola romantická kniha. Bola to kniha o živote, o tom, že vždy nedostaneme to, čo chceme a že by sme si mali ceniť každú vec, čo máme, lebo sa môže stať, že o ňu veľmi ľahko prídeme jedným nesprávnym rozhodnutím alebo krokom. Príbeh sa zameriava na nejednu problematickú stránku života a je podaný veľmi pekne. Nájdete v ňom samé múdre myšlienky, nad ktorými sa zamyslíte a zistíte, že sa v nich ukrýva väčšia pravda, ako ste si spočiatku mysleli. 

Napriek výnimočnosti, ktorú som v knihe napokon objavila, postava Annabel ma zaujala najmenej zo všetkých. Čo asi nie je dobré, keďže rozpráva príbeh. No na druhej strane sme prostredníctvom jej vnímania - ktoré už také obyčajné a nudné nebolo - získali výborný obraz o ostatných charakteroch. Neviem sa ale zbaviť dojmu, že všetky myšlienky venované Annabeliným sestrám, jej kamarátkam a rodine šli na úkor jej vlastnej postavy. Veľakrát opisovala svoje pocity a myšlienky, no ak sa pustila do rozprávania o sestre alebo o mame, znelo to ako od nezainteresovanej osoby, ktorá len objasňuje, ako sa ich život vyvíjal, ale nikde tam nebolo spomenuté, aký názor na ten vývoj mala Annabel. Vždy stála v tieni a všetko iba pozorovala a opisovala. 

"Postupne som si uvedomila, že nepoznané nemusí vždy predstavovať najväčšie riziko. Najviac vám môžu ublížiť ľudia, ktorí vás dobre poznajú, pretože to, čo o vás hovoria a čo si o vás myslia, môže byť nielen nepríjemné, ale i pravdivé." 

Autorkina silná stránka určite nespočíva vo vytváraní romantickej atmosféry. Oveľa lepšie zvláda  riešenie bežných dievčenských problémov, vzťahov s rodičmi, so sestrami alebo s kamarátkami. Owen vo mne občas vzbudzoval pocit, že ho tam Sarah strčila, len aby spravila knihu o niečou zaujímavejšou. Dozvedeli sme sa veľa o jeho posadnutosti hudbou, o jeho živote. Zdal sa mi však chladný a taký... nijaký. Rovnako ako som bola na začiatku nadšená jeho postavou, na konci som zostala sklamaná. 

Môj názor na nečakané kamarátstvo Annabel a Owena je asi takýto: Keby Annabel neblúdila po škole ako prízrak bez kamarátov a niekto by sa s ňou bavil, s Owenom by sa nikdy nedala do reči. Nemali nič spoločné a stále sa hádali o hudbe, pretože každý mal rád nejakú inú. Neviem si predstaviť, o čom sa zhovárali, ak nešlo o pesničky. Zrejme preto tam iné rozhovory veľmi ani nie sú, aj Sarah musela vedieť, že by nás nudili. 

Owenovou nezvyčajnou vlastnosťou bola  úprimnosť, ktorá ma už ku koncu začínala vytáčať. Rád zo seba chŕlil múdrosti a správal sa až prehnane vyrovnane - ako robot. Keď dal potom najavo hnev alebo ozajstnú starosť, čudovala som sa. V jeho správaní mi chýbali hlbšie emócie - tie emócie, ktoré autorka vložila do opisovania sestriných životov. Na konci knihy som si potom uvedomila, že mi jeho postava nič nedala. Nechápala som ho a zostal pre mňa neznámym v mori plnom rovnakých tvárí, prechádzajúcich naokolo.

Za moju neschopnosť vžiť sa s knihou hneď od začiatku mohlo zrejme fantasy, ktorým si veľmi rada vymývam mozog. Možno by som mala viac rozrýpať tento žáner a knižku by som si užila viac. 

Odporúčanie: Ak máte chuť na príbeh zo života a túžite získať trochu inú perspektívu, určite sa do príbehu pustite. Rozprávanie o Annabelinej rodine bolo naozaj zaujímavé a mohli ste v ňom nájsť veľa pravdy. Donútilo vás to zamyslieť sa nad vlastnou rodinou a či je v skutočnosti taká, akú ju vidíte vy. 

Hodnotenie:                                                     3,5/5

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatros Media