V znamení ametystu (2)


Už niekoľko dní okrem wordu nič iné nevidím a jediné písanie, ktoré ma zamestnáva, nemá s blogom veľa spoločného. Okrem toho som v depke, lebo nestíham robiť všetko, čo by som chcela. Mala by som napísať ešte aspoň štyri recenzie, ale ani do toho sa mi nechce, lebo stále rozmýšľam o tom, ako vyriešim vo VZA tú a tú situáciu a bla bla bla. Už mi to pomaly nedá ani spať.
Aby tu teda bolo aspoň niečo, pridávam krátky úryvok z mojich nedávnych výlevov.
Je to úryvok z denníka, ktorý si písala pred dvesto rokmi jedna z dôležitých postáv histórie.


„Trvalo nám niekoľko dní, kým sme prešli cez mŕtve púšte. Takmer sme umreli od hladu a smädu, silné slnečné svetlo nám spôsobilo na koži pľuzgiere. Nakoniec sme sa dostali do rybárskej osady, kde sme si vzali loď. Nyxovia striehli na každom rohu a ja som nemala na výber, musela som ich zabíjať. Kedysi boli bytosťami s vlastnou voľou, potrebami a túžbami, teraz sa stali nástrojom obsidiánového prúdu. Nebolo im pomoci, iba smrťou som ich mohla oslobodiť. Aspoň to povedal Wick. Nahovára si, že robíme správnu vec, stále dúfa, že nás Sudičky pred temnotou ochránia a dodajú nám silu ďalej bojovať. Každý deň sa samej seba pýtam, či je to trest a našou úlohou je poddať sa mu. Nie sme viac hodní života? Musíme zomrieť, aby zostali naše duše celistvé? Alebo stojí za to bojovať a veriť, že budeme žiť ako kedysi?“
...


„Dostali sme sa na temný ostrov, ale trvalo nám to dlhšie, ako sme predpokladali. Slnko už vôbec nesvietilo, z hustých čiernych mračien šľahali blesky, ochladilo sa a more s našou krehkou loďou hádzalo ako s drevenými vojačikmi. Dva dni sme stratili v sivej hmle, ktorá postupom času hustla a formovala sa do rôznych strašidelných tvarov. Videla som v nej tvár Selliny a Smarda, ich nehybné telá ležiace uprostred kaluže krvi. Nevedela som si odpustiť, že som im vzala život. Navzájom sme si sľúbili, že sa oslobodíme, keby sa nás temnota chopila. Svoj sľub som dodržala.
S Wickom sme vedeli, že je temný ostrov zdrojom všetkého zla. Dorazili sme až k sopke, z ktorej unikala čierňava a po zemi sa plazil hustý čierny tok. Bol to obsidiánový prúd. Aj keď nám však obmýval topánky, nikdy do nás neprenikol, pokračoval v ceste ďalej. Sopka bola bránou, z ktorej obsidiánový prúd unikal. Siahala vyššie ako naše hory, nevidela som poriadne ani jej vrchol. Strácali sme nádej. Nikdy to nedokážeme. Sopka sa predsa ovládnuť nedá. 
Z posledných síl sme sa vrátili domov, a keď už sa deň nedal odlíšiť od noci, s Wickom sme sa zavreli v našom domčeku pri Stalinose a modlili sa. Modlili sa k Sudičkám a prosili o pomoc.



8 komentárov

  1. to vyzerá dobre, ale nemám najmenšie tušenie, koho by to mohol byť denník... no dobre, mám jedno tušenie, ale myslím, že som veeeeľmi ďaleko od pravdy, pretože tá postava v tej prvej verzii nebola veľmi zakomponovaná... ale som zvedavá kto to teda bude :D tento víkend, keď budem mať konečne čas, yes!, sa chcem pustiť do tých kapitol, ktoré si mi poslala... či nemám sa do nich pustiť, myslím, že si vravela čosi, že si tam ešte niečo doplnila, že?
    Mala by som sa inak aj ja pustiť do písania, ale neviem kedy, to je ten problém :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No inak ja som tie postavy spomínala aj v prvej verzii, len ich nechcem príliš tuto rozoberať, hádam to pochopíš :D Teda ja dúfam. A tie kapitoly nečítaj! :D Pošlem ti potom nové, keď to ešte doopravujem. Zmenila som tam zopár vecí.

      Odstrániť
    2. ok, ešte som sa do nich nepustila, tak potom mi pošli nové verzie, keď ich budeš mať :D uvažujem, že sa idem dať teraz do písania, lebo mi nejde internet bohvieako :D

      Odstrániť
  2. No mala by si už konečne dačo vypotiť :D A ja by som mala konečne dopísať tú prvú časť prvej časti :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ešte som nečítala ani jednu ukážku, ale toto vyzerá naozaj sľubne. Škoda, že vy, autori, dávate ukážky ešte predtým než máte knihu hotovú. Teraz budem musieť čakať zopár mesiacov a užierať sa. Ach, čo s vami. :D

    PS: Tiež nič nestíham. Prišlo mi päť kníh na zrecenzovanie a koľko som prečítala? Skoro jednu. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ono je to v podstate tak, že ja som to už raz mala napísané, ale začala som to prepisovať a tých 600 strán, čo som mala, používam ako odrazový materiál a teraz sa viac sústreďujem na detaily.

      P.S.: Päť kníh? :D Ja by som mala dostať asi dve tento mesiac :D ale päť, teda to máš čo robiť počúvaj :D

      Odstrániť
    2. Už mám dve, už mám dve! Hurá. Ešte štyri, pomýlila som sa prišlo ich šesť. :D

      Teším sa na tvoju a budem chcieť aj podpis ;-)

      Odstrániť
    3. Že podpis :D haha :D najprv mi musí musia niektoré konkrétne osoby povedať, či je to čitateľné :D podľa toho budem ďalej pokračovať, aby som sa nemusela stále vracať k prepisovanie.

      Šesť? :D Ty si blázon :D Aké?

      Odstrániť