pondelok, 19. októbra 2015

Niekedy sa klamstvá nevyplácajú

Cora Carmack | Zbohom, klamstvá | Losiing it #1 | 310 strán | Goodreads | Yoli |
bux.sk | Martinus | Megaknihy.sk

Prvá veta: Nepozorný divák by si možno myslel, že si časom zvyknem a srdce mi viac nebude rozrývať hrdzavý ručný šľahač, len čo ich zazriem. 

Zbohom, nevinnosť som čítala ešte pradávno v angličtine, keď sa o preklade ani nešepkalo. Kniha si ma ihneď získala. Trápne situácie, ktoré boli veľmi vtipné, dodávali celému príbehu šmrnc. Už si ani poriadne nespomínam, prečo som sa neposunula na druhú časť.
No teraz som tú chybu konečne napravila.
Max a Cade sú dobré hlavné postavy. Uši vám pília nariekaním iba v znesiteľnej rovine a do takej miery, že sa vám to zdá skôr milé a vtipné, v niektorých prípadoch dokonca smutné. Max je traumatizovaná z minulosti (ako inak) kvôli strate sestry. Jej rodičia sú prísni a neustále v nej vidia dokonalé dievčatko, ktorým sa musí stať vždy, keď je s nimi, čo znamená povyberať pírsingy, pozakrývať tetovania a prefarbiť si vlasy. Keby sa tak dozvedeli o jej potetovanom a už vôbec nie perfektnom frajerovi, ošediveli by od hrôzy. Ich nečakaná návšteva preto nedáva Max inú možnosť, ako si narýchlo nájsť falošného, normálneho priateľa.

piatok, 16. októbra 2015

Vyhodnotenie súťaže

Po sto rokoch sa mi konečne podarilo zozbierať dostatok energie aj času na vyhodnotenie súťaže, ktorá sa skončila ešte koncom septembra. Viem, že mi to trvalo neuveriteľne dlho a fakt sa nechcem vyhovárať na otrasný rozvrh a na to, že každý deň musím dochádzať (kde sú tie časy, keď sme mali vyučko trikrát do týždňa?), ale nemám na výber. Tento raz už, bohužiaľ, vôbec nejde o to, že by sa mi nechcelo pridávať články a blúdiť po blokoch. Na začiatku októbra som si ešte vravela, že si určite musím iba zvyknúť, lebo už nemám toľko voľného času, ale akosi som sa do toho stále nedostala. Ukázalo sa totiž, že mám so zatriedením voľného času oveľa väčší problém, ako som si spočiatku myslela. Povinnosti v škole sa mi hromadia, musím okrem toho zariadiť milión vecí, behať po lekároch a už som sa to snažila vyriešiť prostredníctvom diára, no nejde to. Ak teda máte nejakú dobrú radu, ako naložiť s časom, budem za ňu rada a rozhodne aj môj blog, ktorý zapadá prachom.
Ale späť k tomu, prečo tento článkom píšem.
Aby som vám trochu osviežila pamäť, v súťaži, trvajúcej do 28. 9., ste si mali vybrať najlepšiu prvú vetu z knihy a napísať mi ju do formulára. Mohli ste vyhrať jednu z troch kníh. 
Najprv by som chcela poďakovať všetkým zúčastneným, pretože ich odpovede boli fakt super, ale musela som vybrať iba tie tri, ktoré ma zaujali najviac. 

Takže výhercami sa stávajú: 

Emmaline (Opatruj mě)
"Koniec sveta nastal, keď na kapote môjho auta pristál pegas." (Rick Riordan - Vojna bohov)

Perla 28 (Posolstvo jednorožcov)
It's so hard to talk when you want to kill yourself. (Ned Vizzini - It's Kind of a Funny Story)

Lulu (Stretnutie)
„Gestá sú jediné, čo mám; niekedy ich musím okázalo preháňať.“ (Garth Stein - Umenie pretekať v daždi)

(Jedna súťažiaca si vybrala rovnakú prvú vetu ako výherkyňa, ale zapojila sa až o pár dní neskôr, preto som sa rozhodla takto)
Ešte raz by som sa chcela poďakovať súťažiacim za to, že sa zapojili a mali aj trpezlivosť čakať na výsledok. 
Hádam sa mi už čoskoro podarí publikovať ďalší článok.