štvrtok, 17. septembra 2015

Večný kolobeh písania | S Kronikou strateného impéria som to ešte nevzdala...


Ubehli dva roky, počas ktorých si už asi väčšina z vás myslela, že žiadne pokračovanie V znamení ametystu nebude. To ma však ešte nepoznáte. Myslím, že aj keby mi to trvalo desať rokov, stále by som napokon prišla s podobným článkom a oslavovala aspoň malé víťazstvo, ktoré pre mňa predstavuje dokončenie druhej časti. Tí z vás, ktorí píšu, určite vedia, aký je to skvelý pocit napísať poslednú vetu... posledné slovo. Ja som sedela pred počítačom približne päť minút a pýtala sa samej seba, či sa táto etapa príbehu po všetkých tých nekonečných hodinách ťukania do klávesnice fakt skončila. 
Preto by som rada v mojom článku lepšie priblížila, čo všetko som počas písania musela robiť a prečo mi to vlastne trvalo tak dlho. Možno sa tu nájdu aj ďalší autori a možno aj takí, ktorým by toto zhrnutie mohlo v budúcnosti pomôcť.

pondelok, 14. septembra 2015

Súťaž: Najlepšia prvá veta

Už dávnejšie som plánovala usporiadať súťaž, ale nejako som sa k tomu nedostala. Teraz to však vyšlo celkom fajn. Rada by som vás aspoň trochu povzbudila na začiatku školského roka (a možno aj seba). Dúfam, že sa vás zapojí čo najviac.

Súťaž sa volá Najlepšia prvá veta. Ide v nej o to, že mi stačí do formulára napísať podľa vás najlepšiu prvú vetu z nejakej knižky, pripojiť k nej názov a autora. Výhercov budem vyberať ja. 


- iba pre súťažiacich so slovenskou doručovacou adresou
- súťaž trvá od 14. 9. - 28. 9. 2015

- Gail McHugh - Stretnutie (za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar) --> Goodreads
- Michaela Burdová - Posolstvo jednorožcov --> Goodreads
- Maya Banks - Opatruj mě --> Goodreads



A na záver otázka pre všetkých: Je pre vás prvá veta v knihe dôležitá, prípadne môže rozhodnúť o tom, či budete v čítaní pokračovať ďalej? 

utorok, 8. septembra 2015

Abbi Glines | Zájsť priďaleko

Abbi Glines | Zájsť priďaleko | Rosemary Beach #1 | 246 strán | Ikar | Goodreads | Gorila | Martinus | Literama

Prvá veta: Doteraz som pred domami, kde sa konala párty, vídala zaparkované pikapy so zablatenými pneumatikami. 

Blaire to v živote nemá vôbec jednoduché. Jej sestra zomrela. Otec sa nevedel zmieriť s jej stratou a krátko nato odišiel. Nakoniec vzal osud Blaire aj matku a ona musela predať rodný dom, aby naškriabala prachy na zaplatenie účtov v nemocnici.
Blaire teda nemá inú možnosť a musí odísť za otcom. Namiesto neho však nájde trojposchodovú vilu a arogantného syna otcovej priateľky – Rusha.
Aby sa mohla pozbierať z temnej diery, do ktorej ju šmaril život, bude potrebovať prácu, ako tak stabilný domov, podporu aspoň tej rodiny, ktorá jej zostala, a zopár práškov na depku, aby sa z nej nestalo totálne psycho. Takto nejako som si hrdinkino zotavovanie predstavovala ja. Bohužiaľ, z tejto pestrej ponuky si našla iba prácu a domov v podobe krpatej izbičky pod schodmi. Človek by si pomyslel, že keď má niekto dom veľký skoro ako menší činžiak, nájde sa tam nejaká hosťovská izba pre babu v núdzi a neskončí v komore, kde sa nedá ani hýbať. Ale tak čo už. Odkedy sa dostal na svetlo sveta Harry Potter, útulné izbičky s jednou posteľou pod schodmi sú proste in.

streda, 2. septembra 2015

Čo prinieslo leto

Vplyv horúčav na moje mozgové bunky
Už dlhší čas sa moje prispievanie na blog obmedzilo iba na recenzovanie, čo ma fakt mrzí. Mala som zopár nápadov na tematické články, ale nakoniec som ich, väčšinou kvôli lenivosti, nenapísala. U mňa je to totiž tak, že vôbec nie som fanúšikom brutálnych horúčav a tohtoročné ma zabili. Robilo mi problém postaviť sa a spraviť si niečo na jedenie, nieto ešte aby som písala nejaký článok. S horúčavami sa, bohužiaľ, nekamarátia ani môj netbook, ani počítač a ani modem, takže v mojej izbe to veľmi často vyzeralo tak, že mi brat naskladal na stôl škatule od topánok a na tie mi položil ventilátor, aby trochu prefúkol tú čiernu vec, ktorá ma spája so zvyškom sveta. Inak totiž nefungovala. A keďže je moja izba najteplejšia, na internete som strávila každý druhý deň možno tak hodinku. Čas a nekonečné utrpenie potenie som si krátila pozeraním seriálov alebo čítaním kníh v komore, kde bolo najchladnejšie. Každý deň som si zašla k babke zabehať a potom som sa ukrývala v pivnici, kde by som najradšej aj spala, tak tam bolo príjemne. No bojím sa pavúkov a v noci by ma tam zrejme zožrali, tak som radšej pretrpela tropické noci.