piatok, 30. augusta 2013

Tieňolovci na filmovom plátne (ako dopadla návšteva kina... alebo dve návštevy?)

Názov filmu: Mesto kostí
Názov série: Nástroje smrteľníkov
Svetová premiéra: 21. 8. 2013
Slovenská premiéra: 29. 8. 2013
Režisér: Harald Zwart
Hrajú: Lily Collins, Jamie Campbell Bower, Robert Sheenan, Kevin Zegers, Jemima West, Godfrey Gao, Jonathan Rhys Meyers, Aidan Turner, Jared Harris
Csfd hodnotenie: 55% (fakt nechápem, kto to hodnotil, ale dobre ma naštvali)
Imdb hodnotenie: 6,8

Zdanlivo obyčajná pätnásťročná Clary žije so svojou matkou Jocelyn, sleduje anime a najčastejšie trávi čas s najlepším kamarátom Simonom. Jej život sa nenávratne zmení vo chvíli, keď v nočnom klube stretne trojicu tieňolovcov - bojovníkov proti tvorom podsvetia. Súrodenecká dvojica Alec a Isabella a charizmatický Jace sú ale zo stretnutia s Clary trochu prekvapení, pretože obyčajní smrteľníci tieňolovca ani démonov vidieť nemôžu. Nedlho po tejto skúsenosti zmizne Claryina matka a hlavná hrdinka sa tak musí s tieňolovcami spojiť, aby ju našla. Aké tajomstvo skrývala Jocelyn pred svojou dcérou, prečo vidí Clary bytosti, ktoré by vidieť nemala, a akú úlohu v jej živote bude hrať tajomná Čaša smrteľníkov?

Bola som odhodlaná napísať článok ešte včera, ale o jedenástej v noci som okrem návštevy postele nemala na nič iné chuť. Zrejme som sa už stihla viacerým pochváliť, že som bola na Mesto kostí v kine až dvakrát (taká som ja šialená). V Nitre na predstavení o 13:30, kde som sa mimochodom stretla s Liou a Minnie z Our little library, ale ani jedna z nás o tom nevedela - zistila som to až po príchode domov. A druhé predstavenie sa hralo o pol deviatej u nás v kine. Keďže to mám hneď pri dome, nedalo  mi nezájsť na to ešte raz. Neľutujem. TMI je každým pozretím lepšie a lepšie. 

Myslím si, že bolo Mesto kostí jedným z najočakávanejších filmov tohto roku. Nakoniec sme sa dočkali a priznám sa, že mi to aspoň trochu zlepšilo náladu pred nástupom do maturitného ročníka. Posledné dni som už netrpezlivo odpočítavala hodiny do premiéry a mala som aj zopár blbých snov, ktoré boli totálne od veci, no to by som nebola ja a moja chorá hlava. 

Ale aby som niekde začala...
Najviac ma asi potešila chémia medzi Clary a Jacom. Obávala som sa, ako to obaja zahrajú, som však nanajvýš spokojná. Odvážila by som sa tvrdiť, že obaja prekonali moje očakávania. Mne sa Jamie do role Jaca hodil už od začiatku, aj keď sa to mnohým ľuďom nepáčilo. Vždy som si túto knižnú podstavu predstavovala podobne. A ak ide o Clary, Lily je tiež v pohode herečka (jej obočie mi prekážalo v Abduction a v Mirror Mirror, ale asi som si naň konečne zvykla, lebo tu mi neťahalo stále pozornosť). S výberom hercov pre postavy Aleca a Izzy som tiež spokojná - Kevina som zbožňovala, v klipe na The Big Bang je parádny, a Jemima sa tiež osvedčila ako schopná herečka, len sa mi zdala o dosť milšia ako v knihe. Vo filme asi nemali priestor na vybudovanie napätia medzi Izzy a Clary, no bolo tam toľko iných vecí, na ktoré som vyvaľovala oči, že som nemala čas sledovať každú jednu blbosť. 
A Jonathan? Ááááááá, úžasný herec, pri Augustovi Rushovi stále revem. Trochu ma ale prekvapil Magnus, Dúfala som, že bude mať viac scén. Herec sa mi celkom páči, aj keď od tej mojej predstavy má véééľmi ďaleko. Vnímala som ho ako odviazaného a veselého, sypal z rukáva vtipné hlášky. Vo filme mal jednu a neviem prečo, pôsobil na mňa takým vážnym dojmom. Som zvedavá, čo sa z neho vykľuje a ako dopadne jeho a Alecov vzťah. 

Niektoré veci dosť pomenili, iné vynechali - ja osobne by som rada videla Jaca lietať na motorke a premenu Simona na potkana, ale tak čo už -, no film si poniesol skoro rovnakú atmosféru ako kniha. Jediné výhrady mám k bozkávacej scéne. Trochu to podľa mňa prehnali s dažďom, no v porovnaní s mojím nadšením z filmového zážitku je to nepodstatné. 
Bola natočená moja obľúbená knižná séria! Stále som trochu v šoku, že som to konečne videla a si to vidno aj na tomto článku.
Normálne mám chuť na re-readíng.
Do hodnotenia sa radšej nepúšťam. Tento článok ani sama nepokladám za recenziu, iba za akúsi nesúvislú hatlaninu, ktorá sa v tejto eufórii neviem akým zázrakom sformovala v mojej hlave. 



pondelok, 19. augusta 2013

Cynthia Hand, Nespútaná

Autor: Cynthia Handová
Názov knihy: Nespútaná
Názov série: Nadpozemská #3
Séria: Ukončená
Počet strán: 375
Vyšlo u nás: 22. 7. 2013
Môžete si kúpiť TU


Posledných pár rokov v sebe skrývalo viac prekvapení, než mohla Clara Gardnerová, ktorej v žilách koluje anjelská krv, vôbec niekedy očakávať – od závratných výšin, do ktorých ju vyniesla prvá láska, až po mučivé chvíle spojené so stratou blízkej osoby. Jedinou vecou, ktorú už dlhšie nemohla popierať, bol fakt, že jej nikdy nebolo súdené viesť normálny život.
Odkedy prišla na to, akú významnú úlohu zohráva medzi ostatnými anjelskými bytosťami, bola Clara odhodlaná ochraňovať Tuckera Averyho pred zlom, ktoré ju prenasleduje… Aj za tú cenu, že im to obom zlomí srdce. Clara sa rozhodne opustiť mesto a zamieri späť do Kali-fornie – a to isté urobí aj Christian Prescott, neodolateľný chlapec z vízie, ktorá podnietila celú túto cestu.
Padlý anjel, ktorý na Claru zaútočil, sleduje každý jej pohyb. A nie je jediný… S blížiacim sa bojom proti Čiernym krídlam je Clare čoraz jasnejšie, že musí splniť svoj údel. Ale nezaobíde sa to bez obetí a zrady.
Clara si musí raz a navždy vybrať svoj osud.

 V poslednej časti anjelskej ságy sa presúvame aj s Clarou na Stanford. Povedala by som, že je to rozumný ťah, bola som náramne zvedavá, ako si autorka poradí s prostredím, keďže som u nej na stránke čítala, že sa tam bola naozaj pozrieť, aby si pozbierala materiál. Prostredie bolo nakoniec rovnako perfektne spracované a nenápadne vtesnané do deja ako môj drahý Wyoming, ktorý som vďaka horám, snehu a nádhernej prírode zbožňovala, aj keď som o ňom iba čítala. 
Cynthia vie písať dobre a pútavo, ale napriek tomu som nevedela, čo si o poslednom diely Nadpozemskej myslieť. Mala som z neho zmiešané pocity, nie ako pri jednotke alebo dvojke, kde som si bola istá, že si kniha zaslúži veľa veľa hviezdičiek. Strhujúcu emocionálnu jazdu (celú dvojku som prerevala, ešteže ma nikto nevidel) vystriedal občasný nezáujem z mojej strany. Mala som problém sa do trojky začítať a trochu
ma povzbudil až Tucker
Do nového a neznámeho príbehu priniesol niečo zo starej dobrej Nadpozemskej. Úprimne povediac, nechápem, prečo sa autorka nerozhodla zostať v Jackson Hole. Pri Zasvätenej som sa sťažovala na to, že sa dej výrazne neposunul, no ak by si potrápila mozgové bunky, našlo by sa plno materiálu na písanie aj v známom prostredí. 
To bola z Tucka taká znudená, že jej stačilo, aby sa objavil v knihe dokopy na desiatich stranách? 
Potom z neho nemala spraviť takú skvelú a všetkými obľúbenú mužskú postavu. 

V každom prípade, som rada, že sa mi podarilo obľúbiť si Christiana. Doteraz mi nevadil, ale ani ma príliš nezaujal. A teraz? Keby som ho fakt nemusela, s čítaním by som mala oveľa väčší problém, lebo si v príbehu obsadil asi najväčšiu rolu hneď po hlavnej protagonistke. 
Clara, tá je už samostatná kapitola. V niektorých momentoch som triasla knihou a vrieskala na ňu: "Pozbieraj sa, dievča!" Neviem, či jej z anjelských záležitostí úplne preplo alebo čo, no správala sa nerozumne, niekedy
to až hraničilo s otravnosťou - v jednotke som to s ňou videla celkom nádejne. Nepáčilo sa mi, ako sa správala k Christianovi. Raz ho chcela, raz nie, ráz áno, ale potom si zase spomenula na Tucka a všetko bolo v háji. Nemohla sa konečne rozhodnúť? Pripadalo mi to ako trápne pubertiacke výstupy. Nič v zlom, ale mala sa viac starať o svoje poslanie, o brata a nie chodiť na radne s Ch., ak to vlastne ani nechcela. 

Odhliadnuc od všetkých Clariných pokusov vyskúšať čitateľovu trpezlivosť, som knihu napokon prečítala na dvakrát. Dej plynul rýchlo a bola som zvedavá na ukončenie, ktoré som si nevedela predstaviť
V mojej hlave boli dve alternatívy: 
A, koniec, za ktorý by som sa na Cynthiu véééľmi hnevala
B, koniec, za ktorý by som sa na ňu hnevala o niečo menej
Vyhrala možnosť B a s koncom som bola relatívne spokojná. 
Dočkala som sa aj šokujúcich zistení, menších prevratov, našlo sa zopár vtipných hlášok a moju pozornosť si získal Jeffrey. Na rozdiel od Clary sa mi zdalo jeho správanie uveriteľnejšie a normálnejšie - len by mohol mať lepší vkus na baby. 

Odporúčanie: Ak ste čítali prvé dva diely, záver si určite nenechajte ujsť. Myslím si, že väčšina čitateľov bude spokojná. 


Dojmy z celej série
S Nadpozemskou som prežila pekné chvíle a je mi veľmi ľúto, že je koniec. Dúfam, že sa dočkám ďalších Cynthiných kníh, lebo písať vie a som zvedavá, aký dobrý nápad sa jej ešte môže vytvoriť v hlave a sformulovať do skvelého a pútavého príbehu. Mohla by pridať trochu viac akcie, vynechať bermudský trojuholník a bude to dokonalé.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia. 

sobota, 17. augusta 2013

Návod: Ako správne krútiť hlavou pri čítaní


Povedala by som, že tento článok je takým dodatkovým k jednému, čo som už napísala. V ňom som spomínala veci, ktoré mi vedia úplne znechutiť čítanie série.
Tento raz tu mám skôr vety a drobné veci. Občas ma naštvú do nepríčetnosti, ale ak je kniha dobrá, tak ju čítam aj tak.



1. "Nie som pre teba dosť dobrý/ Nie som pre teba dosť dobrá"
Táto veta mi začala liezť na nervy až po jednej nemenovanej knižnej sérii.
Niekto má očividne problémy so sebaúctou, ale ja to nie som. 

2. Pri telefonáte: Prikývla som, ale potom som si uvedomila, že ma nevidí.
Ak táto veta nie je v každej druhej knihe, tak potom nikde. Počítam ju za jednu z najpoužívanejších výrazov posledných rokov... a len tak mimochodom, Stalo sa to už niekomu? Lebo mne nie. Pokiaľ chcem s niekým volať, snažím sa byť natoľko pri zmysloch, aby som aspoň odpovedala.

3. "Nechcem, aby si sa so mnou vyspala," povedal raz večer obyčajný pubertiak.
Ako môže toto vypustiť z úst knižná chalanská postava, s ktorou by mali podľa zákonov prírody zametať hormóny? Či už je milý, nevinný alebo neviem čo ešte. Pokiaľ sa mu páči nejaké dievča a už dva roky sú len na prvej méte, pochybujem, že sa na ňu bude veselo usmievať, keď mu vmietne do tváre, že ešte nie je pripravená.

4. Veľké prípravy na súboj, ktorý sa nekoná, lebo všetky tupé hrdinky sa z neho vždy nejako vykecajú
Ja osobne to zvaľujem na lenivosť autorov pustiť sa do napísania poriadnej akcie. Väčšina YA kníh je totiž slabým odvarom predstáv, ktoré sa mi v hlave zjavujú pri čítaní prvých strán. Niekedy mám pocit, že ešte aj ja by som vedela ich knihy lepšie zakončiť.

5. "Chcela som ho, ale nemohli sme spolu nič mať." (Čitateľ sa čuduje prečo)
Je to zbytočný doplnok na naťahovanie deja, lebo autor vie, že čitateľ čaká iba na to, kedy sa dajú postavy dokopy. Snaží sa tým často zakryť nulový dej a zápletku.

6. "Nemohla som sa mu úplne oddať, lebo ma znásilnili." Ale neustále rozmýšľam o sexe s ním.
Toto je zase jedna z vecí, čo mi často prekážajú pri New Adult. Je to zrejme charakteristickou vlastnosťou žánru, ale to vážne nedokáže vymyslieť niekto niečo iné? Po piatich knihách ma to už vôbec nebavilo.

7. "Neviem si vybrať." Muža A budem mať asi na pondelok, muža B na utorok, muža C na stredu a tí ostatní si musia podeliť zvyšné dni.
Buď sa hlavná hrdinka pripravuje na kariéru prostitútky, alebo si musí najprv vyskúšať všetkých chalanov v rade, aby sa mohla rozhodnúť, ktorý jej najlepšie sedí.

8. Mal nádherné oči, nádherné vlasy, sexy telo, hral futbal, voňal ako jarná tráva, všetci ho zbožňovali a obdivovali, v škole bol hviezdou. Jéééé, a vybral si mňa! Obyčajnú, škaredú, hlúpu a naivnú sivú myšku. Radšej pred ním budem utekať, aby si náhodou nepomyslel, že ho chcem.
Potrebuje to vôbec komentár?

9. "Ha! Ja som to všetko vedel, ale nemohol som ti to povedať, lebo si nebol pripravený poznať pravdu," zahlásil vševed na konci knihy. Videl budúcnosť a mohol ma ušetriť troch zlomenín, straty kamošky a dlhej cesty.
Tiež to pokladám za naťahovanie príbehu. Nikdy som veľmi nepochopila, prečo ak nejaká postava v príbehu presne vie, čo sa stane, neupozorní na to hlavného hrdinu. Veď ak vidí budúcnosť, asi to nemá len pre osobné potešenie, ale na to, aby pomohla.

10. "Je vojna. Teraz sa musíme sústrediť na dôležitejšie veci. Ako napríklad na prežitie." Ale jediné, o čom som celý čas uvažovala, bol on a jeho žiarivé biele zuby a teplé ruky.
V tomto prípade nie je s hlavnou hrdinkou zase niečo v poriadku. Nemá žiadny pud sebazáchovy a ani trochu ju nezaujíma, čo bude ďalej? Stavím sa, že ženy počas vojen nemali čas uvažovať o tom, kedy si dajú jazýčkovú so svojím nápadníkom. S najväčšou pravdepodobnosťou sa totiž skrývali pred nepriateľskými vojskami a snažili sa neumrieť od strachu.

Nájdu sa aj u vás podobné drobnosti, no napriek tomu sa vám z nich scvrkáva mozog?

pondelok, 12. augusta 2013

Sedem vecí, ktoré (možno) neviete o mojom písaní

Dlho som uvažovala o článku, kde by som sa mohla nejako vyjadriť k písaniu. V mojej hlave sa toho totiž momentálne odohráva veľmi veľa a nebola som si istá, do akej témy mám rypnúť a čo vás aj bude zaujímať. 

Sedem vecí, vďaka ktorým sa mi lepšie píše a potrebujem ich mať pre pokoj duše:

1. Kreslím si mapy
Podarilo sa mi načrtnúť rôzne miesta, čo je dôležité v prvom rade pre moju orientáciu. Ale hádam, že ak má niekto úplne nový svet, potrebuje ju, aby sa nestratil vo vlastných výmysloch. A nie len to. Mám aj náčrty niektorých zložitejších a väčších stavieb.
Až keď som si začala všetko kresliť, pochopila som, aká je to veľká pomoc. Keby však moje nákresy... alebo skôr pokusy o nákresy niekto uvidel, asi by som sa prepadla pod čiernu zem. Je zázrak, že sa v nich vyznám ja. Napríklad minule mi ich našiel brat a čudoval sa, čo je to za zázrak.

2. Chodím po svete s google panáčikom
Pôvodná verzia VZA sa odohrávala z veľkej časti vo Vinelande. V tom období som chodila s google panáčikom po uličkách a značila si, čo je kde. Dokonca som si našla aj históriu ulice Landis. Bola pomenovaná podľa zakladateľa mesta Charlesa K. Landisa.

3. Všetko si tlačím
Keď dopíšem, zvyknem si vytlačiť niektoré kapitoly, lebo na papieri sa mi lepšie opravujú.
Je to zbytočné míňanie farby, hovoria mi.
Ešteže mám laserovú tlačiareň, odpovedám.

4. Počúvam soundtracky a Two Steps from Hell
Hudba a vytvorenie atmosféry je často neoddeliteľnou súčasťou písania. Momentálne fičím najviac na songu
od Johna Dreamera - Become a Legend, ale minule som si dosť obľúbila aj trailerové pesničky z Catching fire a z Hobbita 2.
Dlhú dobu som dokonca počúvala stále dookola od Florence and The Machine - Seven Devils, lebo som mala pocit, že mi presne sedí k príbehu. Nepohrdnem ani Lanou del Rey, tá mi vyhráva neustále.

5. Každá kapitola v novom dokumente
Niektorí autori si svoj príbeh píšu do jedného dokumentu, ale ja si neviem predstaviť, že by som mala tridsať kapitol v jednej kope a tam všetko opravovala. Takto sa mi to zdá priehľadnejšie. Mám tri zložky, ktoré obsahujú kapitoly troch častí prvej knihy. 
No taktiež by som netvrdila, že v tom mám obzvlášť poriadok. Minule som si počítala všetky zložky a dokumenty v Kronike strateného impéria a vyšlo mi dokopy číslo: 714. Prisahám, netuším, kde sa tam toľko sprostostí nabralo, takže som si všetko prechádzala a zmazávala, čo tam nepatrilo. 
Ale je to aj na niečo dobré. Vo svojom vlastnom chaose sa vyznám iba ja a keby chcel niekto niečo nájsť, nemá šancu. 

6. Informácie na papieri
V jednom článku som spomínala, že nerada píšem na papier. To sa však týka iba samotnej knihy. Viem, že ju budem ešte miliónkrát prepisovať a zdá sa mi to zbytočné plytvanie. Na druhej strane históriu, osnovu, charaktery postáv a niektoré opisy mám zaznačené v zošite, pretože to už veľmi nemením. V tom horšom prípade to vôbec nepoužijem, ale môže prísť doba, kedy tie informácie budem potrebovať a mám ich pekne pokope. 


7. Prepisovanie
Napísanie príbehu pre mňa nie je také zložité ako opravovanie a prepisovanie. Kým vypotiť jednu kapitolu mi trvá jeden alebo dva dni, ak sa snažím, následné opravovanie spomínanej kapitoly mi trvá ešte ďalší týždeň, lebo rozmýšľam nad každou vetou. Má tam byť, nemá tam byť? Je to jediný spôsob, ako to neprešvihnúť s dĺžkou knihy. Pri prvej časti sa mi to podarilo. Zo šesťsto strán som tak spravila IBA tristosedemdesiat. 
Najhoršie na tom všetko je, že treba poriadnu trpezlivosť. Opravovanie zaberá veľmi veľa času a nie každý je ochotný ho využiť týmto spôsobom. 


Ako ste na tom vy? 

štvrtok, 8. augusta 2013

Niečo na pozretie

Toto leto je asi vážne teplo, pretože nemám vôbec žiadne nápady na články a sotva zo seba vypotím recenziu, keď sa mi ani čítať nechce. A myslím si, že o VZA už nikto počúvať nechce, takže sa sťažujem akurát tak sama sebe alebo do chatu nejakej obeti.

Ako posledné dni prežívam neuveriteľné teplo?
So seriálmi a to hneď dvomi, ktoré som si veľmi obľúbila a už sa neviem dočkať pokračovania.

1. Under the Dome

Mnohým z vás sa zdá tento názov asi povedomý. A prečo? Pôvodne bola iba kniha od slávneho autora Stephena Kinga, ktorú som nečítala a ani nebudem. Taká som do toho seriálu zažratá, že si nechcem pokaziť šokujúce zvraty tým, že si o nich prečítam. Kniha je lepšia, aspoň to mi hovoria ostatní, ale mne je to jedno. Verím, že je lepšia, v mnohých prípadoch je to tak, ale neviem si pomôcť, k jej čítaniu sa nemôžem donútiť a postavy a celý príbeh si užívam cez pozeranie. 

O čo ide? 
Chester´s Mill je mestečko ako každé iné, až kým ho od zvyšku sveta neodreže záhadná kupola. Neviditeľná, nezničiteľná... nie je spod nej úniku. Ako sa obyvatelia mestečka popasujú so životom pod ňou? Naučia sa držať spolu a žiť v rámci možností, ktoré im kupola poskytuje? 

Môj názor:
Prekvapilo ma, že som týmto seriálom zostala úplne posadnutá. Akcia, romantika, nevysvetliteľné javy,
záhady... to všetko nájdete v každej jednej časti. Nič sa tam zbytočne nenaťahuje, tajomstvá sa odhaľujú postupne a všetko je dávkované v primeranej miere.
Postavy som si náramne obľúbila, hlavne Juliu a Barbieho, Joeyho a Norrie. Ale ani ostatné nie sú na zahodenie. Ich charaktery sú odlišné, zato veľmi dobre spracované. Príbeh je uveriteľný a obyvatelia sa správajú tak, ako by sa v podobnej situácii dalo očakávať.

Ešte by som sa rada vyjadrila k postave Julie Shumway, ktorú hrá predstaviteľka Victorie z Twilightu. V upírskej ságe to nebola práve moja obľúbená osoba a tešila som sa, že je po nej. V Under the Dome je to
úplne o inom. Je zábavné sledovať, ako veľmi sa zmenila. Oproti tej chladnej mrche, ktorú hrala, je pre mňa šokujúce vidieť ju v role zvedavej a racionálnej novinárky. Dokonca by som sa odvážila tvrdiť, že aj viac citovo založenej. Ak už vás nezaujme seriál, odporúčam si pozrieť kvôli nej aspoň prvý diel.
Myslím si, že je príbeh spracovaný tak, aby si ho užili ľudia v rôznej vekovej kategórii. 
UtD je rozhodne kandidátom na moje obľúbené seriály... ak už medzi ne dávno nepatrí. Rozhodnem sa po dopozeraní prvej série. 


2. Oprhan Black
Za tento seriál ďakujem Michelle, nebyť jej, asi by som ho nikdy neobjavila a to by bola veľká chyba. Čím to je, že minisérie sú oveľa lepšie ako seriály s dvadsaťdva epizódami? 
Aha, už viem. Nie je tam všetko zbytočne naťahované a nepresedíte pred obrazovkou toľko času zbytočne. Ja som pozrela Oprhan Black za dva dni a ešte teraz som z toho totálne vyhúkaná a neviem, či vydržím na čakanie ďalšej série. 

O čom to je? 
Sarah je dieťaťom ulice a príliš sa jej v živote nedarí, až do doby, kedy sa stane svedkom podivnej samovraždy ženy na vlakovej stanici.
Prečo podivnej? Tá žena, Beth, ako keby jej z oka vypadla. Sarah teda využije príležitosť, chopí sa jej vecí a zdrhne k nej domov. Keď zistí, že má na bankovom účte vysokú čiastku peňazí, rozhodne sa jej na krátky čas ukradnúť identitu, aby jej peniaze získala a mohla aj so svojou malou dcérou a nevlastným bratom utiecť.
Ale namiesto toho, aby si konečne mohla užiť dcéru a dostať sa preč od bývalého frajera, drogového dealera, spadne do problémov ešte viac, keď zistí, že je iba jedným z klonov, ktoré sa túlajú po svete. A to nie je všetko. Nakoniec vysvitne, že tieto klony niekto zabíja a aj Sarah je v nebezpečenstve.
Musí teda zistiť, čo sa deje a ako pred novými problémami ochráni seba, svoju dcéru a ostatné klony. 
Môj názor: 
Jedným slovom. Paráda. Zápletku pokladám za dosť neokukanú a zaujímavú. Raz som už pozerala seriál o klonovaní (Kyle XY) a dosť ma naštvalo, že mi ho zrušili práve, keď to začínalo naberať grády. Dúfam, že s OB sa to nestane. Ale ako som počula, chystá sa aj druhá séria, takže seriálu vidím veľmi svetlú budúcnosť. 
Sarah je samostatná a silná hrdinka a páči sa mi na nej, že je nepredvídateľná a má dosť guráže na to, aby predstierala, že je Beth, ktorá bola náhodou aj detektívka. Je zábavné vidieť ju na policajnej stanici. 
Potom sú tu ďalšie klony. Mamička, Alison, žijúca na predmestí s dvomi adoptovanými deťmi a manželom, Cosima, študentka, zaoberajúca sa biológiou a DNA. Helena s dosť nestabilnou psychikou, ale to bude asi tým, že ju vychoval náboženský fanatik. Rachel - o tejto si ešte nie som istá, akú úlohu bude vo všetkom zohrávať. Potom tu bola ešte jedna z Ukrajiny, ale zabudla som jej meno. 
Je to napínavé, občas vtipné a hlavne akčná jazda. Nehovoriac o Paulovi. Zbožňujem toho chlapa.


Ak sa nudíte, neváhajte a pozerajte. Neoľutujete.