pondelok, 24. decembra 2012

RC Draki 2 - Útek

Autor: Sophie Jordanová
Názov série: Firelight
Názov knihy: Draki - Útek
Pôvodný názov:  Vanished
Počet strán: 285
Slovenské vydanie:  Albatros Media
Vyšlo u nás: 26. 11. 2012
Knihu si môžete kúpiť TU

Príbeh šestnásťročnej Jacindy, patriacej medzi výnimočné tvory - Draki - pokračuje presne tam, kde sa prvá časť skončila, takže nemáme šancu sa ani poriadne nadýchnuť a sme vtiahnutí do nebezpečnej jazdy, ktorá vyráža dych.
Nie je to typický nudný začiatok, na aké som zvyknutá. V poslednej dobe sa zrejme niektorí autori zobudili a uvedomili si, že začínať knihu siahodlhými opismi domu, ulice a stromu, nie je práve najvhodnejší spôsob, ako čitateľa zaujať. Neznášam, keď niekto povie: "Nudné to je iba do polovice, ďalej ťa to určite bude baviť." To mám teda dvesto strán trpieť, kým príde niečo, z čoho padnem na zadok? Ďakujem neprosím.

Tí, čo čítali moju recenziu na prvý diel, si určite všimli, že som tam napísala niekoľko bodov, prečo ma kniha až tak veľmi nezaujala a taktiež som napísala, že mohla byť oveľa lepšia, keby sa autorka posnažila. Buď si pri písaní druhej časti vstúpila do svedomia, alebo jej niekto veľmi stručne a jasne vysvetlil, že sa musí spamätať, ak nechce skončiť v jednom vreci so spisovateľmi, čo píšu trápne príbehy s nudnými romantickými trojuholníkmi a... blbými hrdinkami.
Dobre, dobre, beriem späť. Jacinda sa mi zdala v niektorých prípadoch naivná a dosť blbá, dokonca ma zopár krát aj poriadne naštvala. Povedala som minule, že má odvahu? No... možno, ale mala som dojem, ako keby ju autorka v niektorých prípadoch naschvál robila sprostou, lebo nevedela, ako inak vyriešiť problém knihy.
Príklad: Nechápem, prečo sa na zhromaždení (tí, čo čítali, vedia, o čom hovorím) aspoň nejako pred Severinom neobhájila. Severin vedel veľmi dobre, že sa Miram dostala do šlamastiky iba preto, lebo jej prikázal niečo, čo by podľa mňa malo byť tiež zločinom. Jacinde mali trochu ujsť nervy a mala sa obhajovať, hnevať, kričať na neho, že si to zavinil sám. Aspoň ja som si hovorila, že by to tak bolo zaujímavejšie. Takto mi pripadala Jacinda iba ako prázdna schránka, čo tam stála a čakala, kedy jej vezmú to, čo si cení najviac a kvôli čomu by nevedela žiť. Cassian nebude vždy nablízku, aby jej zachraňoval zadok. Celý čas som sa samej seba pýtala, kedy konečne niečo povie alebo aspoň na niekoho vychrlí oheň.

"Vieš, aký je rozdiel medzi mnou a tebou, Jacinda?" vyštekne a jeho hlas je pre mňa trochu strašidelný a neznámy.
Vyškriabem sa do pozície v sede a zažmurkám na tohto nahnevaného, neznámeho Willa. 
"Rozdiel je v tom, že ja viem, kto som."
Naježím sa. "Ja viem, kto som!" 
"Nie. Ty vieš, čo si. Ešte si neprišla na to, kto si."

Ale bohužiaľ, nemôžeme mať všetko, čo od knihy očakávame. Našťastie som sa čo to dozvedela o fungovaní svorky, aj keď na jej minulosť, staré tradície sa veľmi dôraz nekládol. O enkrosoch sa hovorilo ešte menej ako v prvej knihe a tí zohrávajú podstatnú úlohu v celej sérii. Som si istá, že budú dôležití hlavne v trojke.
Naopak pozitívnou zmenou bolo pre mňa nečakané prebudenie draki u Tamry a vývoj Cassianovho charakteru. Je dosť riskantné strčiť do knihy dvoch chalanov, ktorí sa pobijú o jednu ženskú, no aspoň niečo Sophie ako tak zvládla. V dnešnej dobe je milostných trojuholníkov veľmi veľa a nerada by som skončila v bode, kde si Jacinda nebude vedieť vybrať. Páči sa mi, že zaujala tvrdý postoj a za nič na svete sa nechce vzdať lásky k Willovi, ani v prípade spojenia s Cassianom. Občas je zmätená, to by bol asi každý, ale nakoniec sa vždy dopracuje k pôvodnej myšlienke a nenechá sa zviesť na zlé chodníčky. Vie, že život s Cassianom by bol jednoduchší, správny, bezpečný a dovolený, no na druhej strane Will je tým, koho naozaj chce, koho potrebuje. Preto dúfam, že sa to v trojke nijako nezvrtne a ona sa nezapletie s Cassianom. Ako som napísala, jeho charakter je dobrý, ale vidieť Willa smutného a zraneného by bolelo aj mňa.

Prostredie bolo ako inak očarujúce a nebudem sama, ak poviem, že by sa mi celkom páčilo žiť na mieste, kde ich svorka. Opisy lesa sa môžu zdať často jednotvárne, ale v skutočnosti je tam veľmi veľa vecí, podľa ktorých si viete vytvoriť nádherný obraz. Na druhej strane opisy svorky v draki podobe ma už tak veľmi nenadchli. Prečítala som si druhú knihu a stále nemám predstavu, ako vyzerajú. Keď som čítala o tom, ako sa Jacinda premieňa - že sa jej predlžujú kosti - nejako extrémne ma to nenadchlo a o to neveriacky som sa tvárila, keď si ten pocit Jacinda užívala. Neviem ako vy, ale podľa mňa predlžovanie kostí veľmi príjemné nie je.

"Zvyčajne nečakám so zatajeným dychom s veľkými očakávaniami, Will. Ja len chcem, aby sme boli spolu. V bezpečí. Šťastní."

Draki 2 sa mi páčili viac ako jednotka. Čítalo sa mi to rýchlejšie a neboli tam klišé prvky so strednou školou a s babou, ktorá sa nachádza na konci potravinového reťazca. Dej bol trochu predvídateľný, ktovie ako to budú vidieť ostatní. Jacindu niekto sledoval, myslím, že autorka nemala v úmysle hneď povedať kto, no každému to bolo  jasné, čo mi pripomína zápletku Cinder, kde som v momente, ako sa Mesačná princezná spomenula, vedela, že je to Cinder. Dobrý pokus, ale nevyšiel.

Najviac sa mi páčili až posledné kapitoly knihy, za ktoré som sa rozhodla zdvihnúť hodnotenie. Sophie sa každou napísanou vetou zlepšuje, nechcem si predstaviť, čo nám naservíruje v tretej knihe, ale mimoriadne sa teším a som zvedavá, či bude v tomto zlepšovaní sa pokračovať.

Odporúčanie: Každý, kto prečítal Draki 1 a náhodou sa mu to nepáčilo, by mal určite siahnuť po dvojke, aby si trochu poupravil názor. Táto séria zrejme nikdy nedosiahne úroveň TMI alebo VA, no jednoznačne stojí za prečítanie a vylepší vám náladu.

4,5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

piatok, 21. decembra 2012

Výherná poviedka

Nejakým zázrakom sa mi výherný príbeh podarilo nahrať do scribdu, čo je pre mňa fakt záhada, lebo som to skúšala celý deň a vážne som už mala pocit, že sa z tej stránky úplne scvoknem.

Našťastie, všetko sa nakoniec na dobré obrátilo a vy máte konečne šancu prečítať si sľúbenú výhernú poviedku od Michelle s názvom Prízraky.
Autorka a aj ja sme veľmi zvedavé na vaše názory a dúfame, že veľa z vás bude súhlasiť s mojím názorom, že je Michelle výborná autorka.
Ale nejdem zdržovať.

 


Prízraky Michelle

štvrtok, 20. decembra 2012

Poviedková katastrofická súťaž - vyhodnotenie

Keďže zajtra má nastať údajný koniec sveta, prinášam vám vyhodnotenie mojej časti poviedkovej súťaže.
Pre stručné zhrnutie, témou poviedky boli - Katastrofy a hodnotili sme dej, originalitu, postavy a gramatiku. Mne a Moon bolo trochu ľúto, že sa nezapojilo viac ľudí. Dokonca sme dali článok aj na známy portál, kde sa píšu poviedky, ale nikto tam zrejme nemal záujem súťažiť o knihy a stavím sa, že ich z veľkej časti odradila aj skutočnosť, že poviedky nemohli byť FF.
Dúfame, že nabudúce bude účasť väčšia a určite dovolíme zapojiť sa aj českým autorom, ktorí mali podstatne väčší záujem posielať do našej súťaže poviedky. Zrejme zohral veľkú rolu aj krátky čas, čo sme na to dali a potom veľa z nás malo skúškové obdobie.
Do mojej časti súťaže sa zapojili štyria autori, čo bolo dobré v prvom rade pre nich, lebo mali väčšiu šancu vyhrať.
O čo sa vlastne hralo?
U mňa ste mali možnosť získať knižku: Delírium od Lauren Oliver, ktorú som už aj prečítala a moju recenziu nájdete: TU.
Pokiaľ ste zvedaví, ako to dopadlo v druhej časti súťaži, mali by ste zablúdiť na blog Moon.

Viac nejdem zdržovať. Tu je moje hodnotenie.

Na prvom mieste sa umiestnila Michelle s poviedkou Prízraky.
Počet bodov: 14
Gramatika: 4 body
Dej, postavy, originalita: 10 bodov

Niekedy dĺžka nehovorí za kvalitu poviedky. Prízraky sú najkratším príbehom, aký mi do súťaže prišiel, a predsa bol najlepší. Nedočkavo som čítala až do konca a nevedela sa od príbehu odtrhnúť. Bol plný napätia, naozaj ma fascinovalo, ako sa podarilo Michelle vytvoriť iba vďaka pár slovám taký skvelý príbeh. Nebol plný vysvetľovania, zato iskril emóciami a tie emócie ma zasiahli. Nepýtala som sa, čo bude ďalej, páčilo sa mi to tak, ako to bolo a mala som dojem, že tam nič viac  nechýbalo.
Michelle je výborná spisovateľka, čo sa výrazne odrazilo aj na jej poviedke. Keď som si porovnala jej poviedku s ostatnými, bolo zbytočné dlhšie rozmýšľať.

Poznámka: Výherná poviedka bude zverejnená zajtra v samostatnom článku. 

Na druhom mieste sa umiestnila LadyOceansoul s poviedkou Samovražda v Paríži.
Počet bodov: 11
Gramatika: 4 body
Dej, postavy, originalita: 7 bodov

Príbeh sa mi páčil a celkom dobre sa čítal. Nerušili ma v ňom žiadne zbytočné a hluché miesta alebo gramatika. Dokonca aj dialógy sa mi zdali v pohode. Nápad bol jednoduchý a asi je vec názoru či bol originálny. U mňa sa nachádzal niekde medzi.
Jediná vec, čo mi prekážala, bola Edelin. Nejako som ju nepochopila, jej vnútornú dilemu a prečo sa chcela zabiť. Nie je trochu choré spáchať samovraždu kvôli tomu, že má niekto veľa fanúšikov? Priznám sa, že vždy keď si niekto prečítal moju tvorbu a napísal mi, že bola super, potešilo ma to. Dokonca naplnilo skvelým pocitom, že som vytvorila niečo, čo sa iným páči. V tomto prípade sa mi zdala Edelin úplne divná. Chcela sa zabiť, ale keď sa rútilo lietadlo, ospravedlňovala sa za to, že na ostatných ľudí privolala takúto katastrofu. No... samovražda je podľa mňa sebecký čin tak či tak. Nehľadiac na to, či ide o cudzích ľudí, alebo o našu rodinu, ktorá nás bude oplakávať, vždy pri tom myslíme len na seba. Pretože človek, ktorý by sebecký nebol, by sa určite nezabil. Vedel by, čo to spôsobí jeho rodine, pochopil by, aká obrovská strata by to bola. Edelin sa cítila zle a mala pocit, že je na dne hlbokej priepasti.
Ibaže zabudla, že hlbšie už ísť nemôže, z priepasti mohla jedine stúpnuť hore.
V každom prípade autorke držím palce a nabudúce, keď bude nejaká súťaž, pevne verím, že sa zapojí.

Na treťom mieste sa umiestnila Astesia s poviedkou Nájdem si ťa v temnote.
Počet bodov: 10
Gramatika: 2 bodov
Dej, postavy, originalita: 8 bodov

Poviedka bola dobrá, mala zaujímavú myšlienku a páčilo sa mi, ako bol spracovaný nápad s dňami tmy. Ešte viac ma potešilo, že sa tam našiel nejaký ten fantasy prvok.
Myslím si však, že by bola táto poviedka oveľa lepšia ako dlhší príbeh. Je tam dosť vysvetľovania a niekedy som mala pocit, že autorku až príliš obmedzoval počet slov. Skôr by som jej odporučila rozšíriť tento skvelý nápad do poviedky na pokračovanie. Určite by z toho bolo niečo veľmi zaujímavé.
Ak ide o gramatiku, na veľa miestach chýbali čiarky, našlo sa aj zopár preklepov a zle napísaná priama reč, za čo som musela strhnúť body.
Nabudúce to bude hádam lepšie a keby si sa rozhodla Nájdem si ťa v temnote nejako rozpísať, určite mi daj vedieť, rada si to prečítam.

Na štvrtom mieste sa umiestnila Mademoiselle-Noir s poviedkou Zápisky z konca.
Počet bodov: 9
Gramatika: 4
Dej, postavy, originalita: 5

Časť s tými vlkmi sa mi zdala dosť zbytočná, kde ju otec presviedčal, že sú to psy. A prečo by niekto nemohol zastreliť psa? To som nejako nepochopila. Nášho lenivého Filipa, ktorý sa túlal po ulici, tiež zastrelili.
Pud tebazáchovy - najromantickejšia spomienka a ona si nepamätá, kto to povedal? To mala toľko chalanov, že ich nevie rozoznať? Ale predsa len, keby to bola moja najromantickejšia spomienka, určite by som si pamätala, s kým som ju zdieľala.
Táto poviedka mi nesadla. Asi to nie je príliš objektívny názor, ale tak keďže ja som jediná hodnotiaca na mojom blogu, iný sa odo mňa veľmi očakávať nemôže. Aj keď... dá sa vôbec v takýchto súťažiach hodnotiť objektívne?
Zápisky z konca ma nenadchli preto, lebo tam neboli dialógy, viem, že nie je nutné, aby tam boli, ale aj tak mi chýbali. Nebola tam žiadna vec, kvôli ktorej by som chcela čítať ďalej. Pripadalo mi to nezaujímavé a prvú polovicu som nechcene vždy prirovnávala k filmu 2012. Vadilo mi, ako sa niekedy splietala slovenčina a angličtina a bolo tam veľa nespisovných výrazov. Napríklad Boha nazvať "bro" sa mi zdalo v tomto prípade úplne nevhodné. Bola sama, sledovala všetok ten chaos a čakala na koniec. No pripadalo mi to skôr, ako keby si zo všetkého robila dobrý deň, čo príbehu nedodalo žiadnu vážnosť a pripadalo mi to ešte absurdnejšie.
Ten koniec ma zarazil a tak nejako neviem, čo si mám o celom príbehu myslieť. Zmiatol ma.
Koľko ľudí, toľko chutí, možno by mali ostatní na túto poviedku iný názor. Som zvedavá, čo na ňu povie Moon.

pondelok, 17. decembra 2012

RC Draki #1

Autor: Sophie Jordanová
Názov série: Firelight#1
Názov knihy: Draki
Pôvodný názov: Firelight
Slovenské vydanie: Albatros Media 
Vyšlo u nás: 6. 8. 2012
Počet strán: 320
Knihu si môžete kúpiť TU

 
Šestnásťročná Jacinda žije vo svorke potomkov drakov. Sčasti sú však ľudskí a ich vnútorné draki vychádza na povrch iba v prípadoch ohrozenia alebo keď si proste chcú zalietať a uvoľniť sa. Draki je ich súčasťou, bez neho by boli zavrhnutí vlastnou svorkou a nechcení presne ako Jacindina matka. 
Jacinda je však aj medzi svojim druhom výnimočná. Je ohnivý drak, čiže dokáže chrliť oheň, čo sa už po celé generácie medzi drakmi nikomu nepodarilo. Preto je veľmi cenná a svorka s ňou má oveľa väčšie plány, ktorým sa Jacinda bude musieť podriadiť. 
Jej matke sa to však nepáči a ešte horší je trest, ktorý by Jacindu postihol potom, čo sa vystavila nebezpečenstvu a vrhla sa takmer do náruče lovcov. Oni draki chytajú a predávajú záhadným enkrosom.
Prečo záhadným? 
No... dokopy sa v knihe spomenuli asi trikrát a nikto sa nezmienil, čo alebo kto sú. 
Príbeh sa vlastne začína odhodlaním matky ochrániť obe svoje dcéry a dopriať im normálny život, a tak sa rozhodne zo svorky utiecť aj s nimi v kufri.  

 Kniha Draki nemá veľmi zložitý príbeh. Práve naopak, zdalo sa mi to ako pohodové čítanie, niečo, nad čím by som sa nemala príliš zamýšľať, lebo by som našla veľa vecí, ktoré by mi prekážali. Nepáčilo sa mi, že sme sa o drakoch v podstate nič nedozvedeli. Veď svet, v ktorom Jacinda žila, bol taký krásny, aj keď si veľmi neviem predstaviť, ako vyzerala premenená. Tipujem to na obriu jaštericu, lebo tak nejako som ju stále videla. Neviem prečo, vždy keď sa premení, pripomenie mi to toho vedca bez ruky a jeho druhé zelené ja z The Amazing Spiderman. Neuškodilo by nabudúce aspoň trochu priblížiť, aká je Jacinda veľká, keď sa premení, a že či sa aj ako drak aspoň trochu podobá na človeka alebo sa naozaj viac prikláňa k tej jašterici. 
Ďalšia vec, čo mi nejako nesadla, bolo, že Jacindina matka chcela, aby jej draki zomrelo. Vraj tak bude vo väčšom bezpečí. Jacinda je ohnivý drak, bez lietania a svojej podstaty si nevie predstaviť existenciu. Na jej mieste by som určite vzdorovala a prvé, čo by som po presťahovaní sa do nového mesta, ktoré je na púšti a zabíja moje draki, urobila, by bol útek a vyhľadanie svorky. 
Jacinda stále tvrdila, že oni sú jej rodina, jej domov, a až kým sa nedozvedela, ako ju chcú za jej nezodpovednosť potrestať, mala niekoľko dôvodov na to, aby sa vrátila. Ak sa na to pozriem z ich strany, Jacindina matka mi pripadala, ako keby ju týrala. Veď chcela zabiť  časť toho, čo tvorí podstatu jej dcéry! Akože neviem, ako túto stránku príbehu vnímali ostatní, ale mne to pripadalo, ako keby som ja bola matka a mala decko, ktorému by som naschvál odopierala jedlo.


Príbeh by nebol príbehom bez poriadneho chlapa, ktorý by Jacindinu podstatu prebúdzal k životu.
Nie je trochu divné, že vás matka presťahuje zo svorky do iného mesta, práve tam, kde majú hniezdočko lásky lovci drakov? 
Dobre, dobre... ja sa nad tými náhodami fakt nejdem zamýšľať, lebo to dopadne zle. 
Späť k Willovi
Bol v pohode. Čakala som síce trochu viac, pretože toto meno pre mňa veľa znamená(áno, zbožňujem ho a čo?!). Ako charakter bol dobrý, nebolo to však nič nové, čo by sme tu ešte nemali. Charizmu a schopnosť bojovať nemá pomaly každý druhý chalan v knihe. A spôsob, akým Jacindu obdivoval, sa až nebezpečne prikláňal k Edawrdovskej chorobnej závislosti na Belle. Čo ma núti zamyslieť sa nad tým, či knižka Draki nepatrí do éry Twilightu

Vzťah Jacindy a Willa bol založený na okamžitej príťažlivosti. Nemuseli o sebe nič vedieť, od prvej chvíle im bolo jasné, že sa budú milovať. Už hádam po treťom alebo štvrtom stretnutí sa bozkávali a on v nej vyvolával túžbu premeniť sa a všetko pekné, čo ešte k takému dokonalému bozku od lovca, ktorému by sa mala Jacinda vyhýbať, patrí. Zakázané ovocie chutí najlepšie a Jacinda sa rada dostávala do problémov. 
S blbými hrdinkami sa ako keby roztrhlo vrece. Niektoré mi fakt lezú na nervy, česť výnimkám. Občas ma až zaráža ich naivné myslenie a nerozumiem tomu, prečo sú im niektoré veci také nejasné, kým ja ich vidím a pýtam sa sama seba, kedy jej to konečne dôjde. 
Ale zase nehovorím, že Jacinda nemala aj svetlé chvíľky. Konkrétne ide o časť, kde nabrala aspoň trochu odvahy, aby ako tak ochránila tajomstvo svojho rodu a bezhlavo sa vybrala priamo do sídla lovcov. Jej odvaha bola veľké plus, no mala som dojem, že jej nezmyselné odvážne konanie je jediné, čo si na nej cením. Inak sa asi približne na sto stranách neustále striedali jej myšlienkové pochody typu: "Nemôžem sa s Willom stretávať, je to lovec." A vzápätí tam bola veta: "Ale musím sa s ním stretávať, prebúdza moje draki." 
Neustále bola na vážkach, čo mi trochu pripadalo, že je labilná a správa sa ako malé decko. Chcela ochrániť svoj rod tým, že zakryla hocijaké stopy pred lovcami, ktoré by značili, že sa draki vedia premeniť na ľudí, a pri tom sa nevedela Willovi vyhýbať. Aj v jeho prípade mala zastávať pevný názor a oblúkom ho obchádzať. 
Taktiež by nebolo od veci dozvedieť sa niečo viac o postavách. Ich minulosť a podobne. Keď som sa konečne dočkala aspoň nejakej tej omrvinky poznania Willa, zmenili tému. Áááá. 

Je to skvelý príbeh, naozaj. Ale autorka by nad tým mohla hlbšie pouvažovať a trochu nám aj vysvetliť veci o svete drakov, o ich histórii a o lovcoch. Prečo vlastne niektorí lovia drakov? Komu ich predávajú? 

Od knihy som očakávala viac akcie, viac informácii a poriadnejšiu zápletku. Začiatok ma navnadil, ale potom sa Jacinda presťahovala a scenár stredná-škola-je-katastrofa sa začal. Jacinda bola typický vyvrheľ, jej segra sa začlenila do kolektívu a chcela sa stať roztlieskavačkou. Jacinda očarila najkrajšieho chalana v škole, ktorý ešte nikdy predtým nerandil, ale zároveň si tak vytvorila nepriateľov a to hneď niekoľkých. Napríklad taká Brooklyn, ktorá jej kvôli Willovi takmer vyškriabala oči a pri tom sa na ňu ten chudák chalan ani poriadne nepozrel, tak nechápem, prečo si na neho robila také nároky. Ďalej sú tu Willovi bratranci, dokonca ani Jacindinej matke a jej sestre Tamre sa veľmi nepáči, že si padli do oka. 

Odporúčanie: Ak hľadáte pohodové čítanie na večer zahrňujúce fantasy a zakázanú lásku, určite si Draki prečítajte. 

3,5/5

Ďakujem vydavateľstvu Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku.

nedeľa, 16. decembra 2012

O tom, ako sa rozhodla ísť múza na dovolenku a vnútorná dilmena zvaná prepisovanie

Priznám sa, som jedna z tých maniačok, čo bez písania neprežijú ani deň, a keď sa moja múza rozhodne, že už sa jej nechce pracovať, väčšinou sa idem zblázniť, až kým sa nado mnou nezľutuje a nevráti sa. Všimla som si, že mám zaujímavé obdobia. Napríklad v lete, keď je pohoda a nič ma nenaháňa, písať neviem. Ale tesne pred testami to zo mňa ide, ako keby som okrem ťukania do klávesnice v živote nič iné nerobila a z dvadsiatich slov je vo worde ani neviem ako desaťtisíc.
Niekde som počula o autorským blokoch, ktoré môžu nastať, ak sa vo vašom živote zmení niečo závažné, prípadne zažijete niečo traumatické. Neverila som tomu, vždy som predsa vedela písať, koľko som chcela, ale je pravda, že vtedy ma nič iné netrápilo, dokonca ani škola a mala som silné depky.
Autorský blok som mala asi polroka po príchode z nemocnice a bola to hrôza, úprimne povediac, žiadnemu autorovi, ktorí bez písania nevie žiť, to neprajem. Bola som z toho vynervovaná, nič, čo som napísala, sa mi nepáčilo. Môj spánkový režim bol úplne naruby. Budila som sa o tretej ráno na to, že som hladná, tak som si vzala banán a zrazu som mala silnú potrebu dostať z hlavy všetky nápady. Tak som zapla počítať a zízala asi hodinu na bielu stranu dokumentu.
Občas som sa dokonca od zúfalstva aj rozrevala. Keď sa na to teraz tak spätne pozriem, pýtam sa, či je to normálne, či som fakt jediná, komu niekedy takto hrabne. Čítala som v jednom článku, že autori sú blázni a nikto nikdy poriadne nevie, čo si myslia. Možno je to tak. Keď sa totiž s niekým rozprávam, moja malá časť je vždy niekde ďaleko vo svete, ktorý som si sama vytvorila a nechcem z neho tak úplne odísť. Často som si predstavovala, aké by to bolo prebrať sa do reality bez spomienok na písanie, na môj svet a postavy, ktoré sú mojou súčasťou. A jediná vec, čo mi kolovala hlavou, bolo: "Asi by som bez toho neprežila." Kto nikdy nečítal, nikdy nenapísal nič, čo by ho aspoň na moment vytrhlo so sveta, kde žije, nemôže pochopiť moju zložitú dilemu. Mozog je zaujímavá vec a ja ho obdivujem hlavne preto, že dáva životu úplne iný rozmer.
Nemusím cestovať na miesta, kam som vždy chcela ísť. Stačí si na ne spomenúť a často je predstava v našej mysli krajšia ako skutočný obraz.
Ľudia mi niekedy hovorili, že som samotárka. Nie som. Oni netušia, aké živé sú postavy a svet, o ktorom píšem. Nemajú poňatia, že by som nikdy nedokázala byť sama, pretože moje predstavy sú so mnou vždy a všade. Sú ako obloha. Ani tá nikdy nezmizne, vždy ju máme nad sebou a keď chceme, môžeme sa na ňu celé hodiny pozerať, ponoriť sa do jej hĺbky a stratiť sa v neznáme.
Presne preto si myslím, že je náramne dôležité poznať všetky pravidlá písania. Ak niekto neovláda gramatiku alebo nepíše pravidelne, to, čo napísal, nebude nikdy také dobré, aby ho to uspokojilo a bude sa snažiť písať stále viac, až kým to nebude dokonalé, presne ako v jeho hlave. Ten, kto to tak nerobí, pochopí neskôr, že sa musí vrátiť o pár krokov späť a prepísať všetko, čo sa mu nezdá.
Nie som si istá, ako sa presne definuje dobré písanie. Každý má svoj jedinečný štýl a príbeh, ktorý chce sprostredkovať ostatným, alebo aspoň nejako prostredníctvom slov zhmotniť. Môžeme písať dokonalo, bez gramatických chýb a preklepov, ale to ešte neznamená, že sa dokážeme do príbehu ponoriť. V príbehu sa  odráža autorov záujem, vidieť, že mu na jeho svete záleží. Nie je zázrakom predostrieť pred čitateľa hotovú vec, ale príbeh, v ktorom budeme vidieť autorov záujem. Pochopíme, že bolo pre neho ťažké zabiť dôležitú postavu, urobiť ťažké rozhodnutie alebo sa zamilovať.

Vezmite si napríklad takého Adriana z VA a Shanea z Nočného tieňa. Obaja sú zamilovaní do hlavných hrdiniek - teraz nejde o to, že sa od seba náramne líšia - ja by som chcela vedieť, prečo mám pocit, že je Adrianova láska silenjšia ako Shaneova? Veď predsa obaja dávajú veľmi jasne najavo, čo cítia, ale  nemám pocit, ako keby bol Shane v Nočnom tieni zamilovaný. Alebo potom je tu Jace a Daniel z Pádu. Tiež sa od seba líšia, a predsa keby som mala povedať, ktorý z nich je zaujímavejší, ľudskejší a vie lepšie cítiť, vybrala by som Jaca.
Je to preto, že sa autorka stará? Alebo ako vlastne vložíte skutočný život postave, ktorá je dokonale opísaná, ale nijako vás nezaujala a máte dojem, že je iba robotická predstava?
Niekedy nezáleží na tom, ako dobre autor píše, keď ma jeho postavy a svet neoslovia. Nevidím v jeho príbehu život, sú to iba obyčajné slová ako z učebnice ekonomiky.

A potom je tu ešte jedna vec, ktorej nerozumiem. Ide o názvy diel. Aby som sa dostala k pointe, vysvetlím, čo ma k tomu dostalo.

Keďže som svoju prvú verziu príbehu začala znovu prepisovať, tak trochu sa ujasnili aj moje priority, čo sa týka deja a rozhodla som sa zmeniť názov série. Mám pocit, že tak vystihnem myšlienku príbehu oveľa lepšie. O zmene názvu som uvažovala už dlhšiu dobu. S nimi je to totižto dosť zložité. Autor sa často snaží sprostredkovať prostredníctvom názvu čitateľom nejakú hlbšiu myšlienku, preto ho neberie na ľahkú váhu. Nepáči sa mi napríklad, ako ľahostajne sa k tomu stavajú vo vydavateľstvách. Nedávno som sa dozvedela, že aj keď im pošlete rukopis, oni sa rozhodnú, aký to bude mať názov podľa toho, čo im prinesie väčší zisk. Autorove názvy by sa meniť nemali, pokiaľ to nechce on sám.
Ako je to potom s rukopisom? Aj ten vo vydavateľstve celý prepíšu, až kým si vlastný príbeh nespozná ani sám autor?
Vždy ma zaujímalo, ako to vlastne funguje. Neviem si predstaviť, že by niekto povedal, že toto a toto musím zmeniť, lebo je to nudná a zbytočná časť. Nastáva okamih, kedy sa autor dostáva do skutočných problémov, pokiaľ tá pasáž, ktorú má zmeniť, obsahuje dôležitú myšlienku prepojenú s pokračovaním. Najlepšie posúdite sami, čo je vo vašom príbehu dôležité a čo nie, čitatelia nevidia, ako sa bude zápletka vyvíjať, pokiaľ teda nepíšete príliš očividne a každému bude hneď na začiatku jasné, ako sa to skončí. Pri dobrom autorovi zistíte až pri konci knihy, že to čo spomenul niekde na začiatku, spustilo celý rad nových a nečakaných udalostí. Ak ich však autor bude nútený zmeniť, môže sa stať, že svoj príbeh bude musieť opäť celý premyslieť, lebo mu nebudú sedieť detaily.

Manipulovať so slovami je neskutočne náročné, občas stačí jedna nepremyslená veta a všetko je úplne pokazené. Autori balansujú na tenkej čiare, vytvárajú nový život, ktorý musia riadiť. Ich prácou je naučiť sa ovládať postavy tak, aby nekonali nezmyselne a stanoviť si určité ciele, kam sa chcú v príbehu dostať. Inak je to iba o blúdení na nekonečnej ceste, po ktorej sa nakoniec nikam nedostanú.


štvrtok, 13. decembra 2012

3xHH

Séria, ktorá sa najprv tvárila nenápadne, ale keď ste ju začali čítať, nemohli ste sa od nej odtrhnúť. Séria, ktorá vám vyčarila mnohokrát úsmev na tvári a občas ste kvôli nej vyronili aj slzy. Séria, ktorá vás prekvapila a v niektorých momentoch šokovala.
Každý si chce niečo také dobré prečítať. Nemám pravdu? Takže o čom hovorím?
No predsa o Hex Hall!

Prvý diel som čítala už dávnejšie, ale dočítala som ho až s ročnou prestávkou. Druhý diel na tom bol rovnako. Niečo sa u mňa zvrtlo až teraz a dostala som chuť opäť sa vrátiť do Hecate Hall! Je to presne jedna z tých kníh, v ktorej nie sú otrepaní upíri, vlkolaci, víly ani duchovia. Aj keď sme tu už všetko mali, pripadá vám to ako niečo nové a nepoznané. Chcete vedieť, čo bude ďalej a kvôli výbornému štýlu písania si ani neuvedomíte a ste na konci prvej časti. Potom druhej a nakoniec tretej. A je koniec. 
Už pár hodín po dočítaní posledného dielu si hovorím, prečo toho nemohlo byť viac. Malo toho byť viac! A hlavne v poslednej knihe. Autorka si zrejme šetrila humor na ďalšie knihy, ktoré plánuje vydať. 

Hex Hall series: 
 1. Hex Hall
 2. Demonglass
 3. Spell Bound


 Šestnásťročná Princezná Sopie Skvelá Mercerová je čarodejnica. Aspoň si to o sebe myslí, až kým ju jej vyvádzanie a nerozvážne čarovanie nedostane do školy pre potvorky. Hecate Hall leží na Greymalkinovom ostrove, ktorý je sám o sebe tajomný. Sophie sa spočiatku škola nepozdáva. Ako expertka na prúsery vie, že žiadny školský rok nebude prebiehať ľahko a je jedno, či ju matka zavrie medzi vlkolakov, temné a svetlé čarodejnice a medzi víly.
Niečo sa ale zmení. Až tu začne Sophie zisťovať, aká je odlišná a čo všetko o svojej rodine nevie.

 Tri dôvody, prečo si musíte prečítať Hex Hall:

1. Autorka vie, čo robí - Rachel má neuveriteľný talent postrkovať informácie čitateľovi postupne a veľmi nenápadne. Vôbec si nevšimnete, koľko toho o svete Prodigia viete, kým neprečítate príbeh až dokonca. Na prvý pohľad sa kniha tvári nevinne s jednoduchou zápletkou, ktorá je prekombinovaná zábavnými dialógmi postáv. 
To však ani zďaleka nie je všetko, pretože knihy, ktoré sa na prvý pohľad tvária tak ako Hex Hall, sú v skutočnosti najcennejšími titulmi dnešného knižného trhu.
 Každá dobrá kniha by mala mať niečo svojské a jedinečné. Štýl písania Rachel Hawkinsovej je jednoduchý, zato vás vtiahne do deja a je zapamätateľný. Keby som dostala nejakú knihu bez názvu a autora a napísala by ju Rachel, som si takmer istá, že by som to rozpoznala. Hlavne preto ju obdivujem. Neplytvá slovami, mám pocit, ako keby si premyslela každú vetu. Je výbornou spisovateľkou a zápletka série Hex Hall je naozaj zložitá, keď sa nad tým trochu zamyslíte. Muselo trvať dosť dlho, kým vznikol z pôvodného rukopisu taký dobrý príbeh. 
 
2. Dokonalé charaktery - O veľa postavách sme už počuli, aké sú dokonalé, no niektoré z nich nesiahajú expertom v HH ani po päty. Sophie je nebojácna hrdinka, vie sa postaviť za spravodlivosť, ale ani jej tvrdohlavosť nie je nikomu cudzia. Je výrečná a srší sarkazmom, ktorý zrejme zdedila po oteckovi. Jej mama nemá podobný zmysel pre humor, za čo sa nie raz pohádali a Sohpie dostala zaracha. Okrem sarkazmu má aj charizmu, čo z nej robí jednu z mojich obľúbených hrdiniek. Nenechá si skákať po hlave a postupom času sa naučí využívať svoje schopnosti oveľa rozumnejšie. Konečne som nečítala o blbej a naivnej sliepke, ktorá na dvoch stranách reve, lebo nemôže byť so svojím milovaným a hladiť ho po hlavičke vždy, keď si zmyslí. To, čo Sophie cítila, čo si myslela a ako konala, bolo odôvodnené a logické. Nepozastavovala som sa nad odstavcami a nehovorila si: "O čom to sakra melie?!" 
Potom je tu Dokonalý Nádherný Úžasný Archer Môj Miláčik Cross, ktorého by si neobľúbila iba čitateľka, ktorá žerie sladké keci Edwarda Cullena a o iné sa nezaujíma. Archer je pravý hrdina dvadsiateho prvého storočia. Ak má ešte niekto radšej sarkazmus ako Sophie je to zrejme on. Jeho postoj opieram-sa-o-stenu-s-rukami-vo-vreckách-a-usmievam-sa-ako-bad-boy mi neraz vyrazil dych a to je iba knižná postava. Vedela som si ho dokonalo predstaviť a ešte teraz plačem, že som sa s ním musela po tretej časti rozlúčiť. Vráťte mi ho niekto!
Jenna rozkošná upríka so slabosťou pre ružovú je ďalším výborným charakterom. Páčilo sa mi, ako statočne bojovala proti rečiam, ktoré sa o nej šírili. Sophie sem - tam tiež zapochybovala, ale napokon sa vždy správne rozhodla a stali sa z nich BFF.
Cala som takisto zbožňovala. Aspoň raz som nenatrafila na typického otravného chalana, ktorý bol tiež zamilovaný do hlavnej hrdinky a neprestal ju prenasledovať, aj keď vedel, že je zamilovaná do chalana, ktorý sa objavil v knihe ako prvý. Cal bol zlatíčko, super obetavý, pozorný a trpezlivý, čo však nebola žiadna podivnosť, keďže používanie liečiteľských schopností si ju vyžadovalo. 
Aby som nevychválila iba dobré postavy, je čas spomenúť aj zopár záporákov: Napríklad taká Anastasiu  Casnoffovú a jej sestru Laru, ktoré stáli za všetkým chaosom. Pri tej prvej ťažko povedať, vstúpila si do svedomia až v poslednej chvíli, čo má chvíľu nechalo na vážkach. No záporák je tak či tak.  V podstate mohol za celú situáciu vyvolávania démonov ich otec Alexei, ktorý si myslel, že ich ovládnutím ochráni Prodigium pred hrozbou. Ťažko povedať, či išlo iba o sebecké úmysly získať neuveriteľnú moc, alebo mala ich rodina naozaj v pláne chrániť a bojovať za práva Prodigia.

3. Vzťah Sophie a Archera - Áno! Áno! Už len kvôli scénam s nimi by som Hex Hall mohla čítať stále dookola a smiať sa na ich dohadovaní. Nechýbali ani horúce scénky, ktorých nebolo až tak veľa, ale o to viac ste si ich cenili. Ich vzťah sa mi ťažko prirovnáva k niekomu inému. Tiež mal svoju špecifickosť a jedinečnosť, ktorou vás fascinoval, takže si myslím, že ich vzťah je jedným z tých, s ktorým sa budú zrovnávať iné nepodarené napodobeniny. To je skoro ako keď sa niekto pokúsi vytvoriť Syndey a Adriana alebo Bellu a Edwarda a na konci si hovorí, čo urobil zle, keď mu to nesedí. 
Mám novinku. Láska, o akej sme mali možnosť čítať v Hex Hall, sa nedá napodobniť, preto si o nej musíte prečítať sami, aby ste to pochopili.

Ak smútite po tretej knihe rovnako ako ja, lebo chcete viac, odporúčam -->

Názov série:  Hex Hall Spin off
Názov knihy: School Spirits
Vychádza: 14. 5. 2013

O čo ide: Hlavnou hrdinkou je Izzy Brannicková, ktorá sa ukázala už aj v Spell Bound. Izzy je trénovaná na lovenie príšer, nič iné nepozná. Nechodila do normálnej školy, nemala frajera ani poriadnych priateľov a v živote sa spoliehala iba na dve osoby. Na mamu a sestru. Keď však jej sestra zmizne kvôli ich nebezpečnému spôsobu života, Izzy a jej mama sa presťahujú do nového mesta, aby si dali pauzu. Ale ani miesto, kde žijú nie je až také obyčajné, ako sa zdá. Izzy začne chodiť na strednú školu, kde sa po čase objaví séria podivných útokov a Izzy sa rozhodne využiť svoj talent. Pokúsi sa záhadné útoky rozlúsknuť. Ale pre normálneho tínedžera je ľahšie povedať ako uskutočniť. Pre dievča z nebezpečného prostredia, ktoré sa naučilo veriť v prvom rade svojim inštinktom a spoliehať sa iba na seba, je dosť čudné zrazu sa dostať do kolektívu priateľov a dokonca sa možno aj zamilovať. 
Môže Izzy veriť novým priateľom? Dokáže odhaliť pravdu o záhadných útokoch predtým, ako sa zraní viac ľudí? 
Ak si prečítate School Spirits, dozviete sa odpovede na tieto otázky. 

utorok, 11. decembra 2012

Mesačné párovanie





Vendea prišla s novým super projektom, ktorý som nemohla len tak obísť. Neustále mám dilemu, čo budem čítať a mám dojem, že práve Mesačné párovanie všetko vyrieši. Tak aspoň budem mať stanovený nejaký čas, za kedy knihu musím prečítať a nebude mi stáť v currently reading liste ešte ďalšie dva roky.
Pevne verím, že sa nás zapojí čo najviac.
O čo asi ide:
- Je to mesačný projekt, v ktorom dostanete partnera po uzavretí termínu.
- Musíte si spísať zoznam desiatich kníh, ktoré máte a chcete si ich prečítať.
- Pošlite zoznam na mail katerina.kopistova@seznam.cz (je jedno, či sú knižky české, slovenské alebo anglické)
- Prihlasovanie na mesiac december už bolo uzavreté (tuším, že aj ja som svoj zoznam poslala nejak oneskoro :D Ale vyhováram sa na svoj kalendár!)
- Knihu musíte prečítať do 31. 12. 2012 (nové Mesačné párovanie sa bude začínať už od prvého)
- Nebude na škodu, ak sa o projekte zmienite na FB alebo na svojom blogu

So mnou v páre je tento raz Vendea (zrejme kvôli môjmu oneskorenému reagovaniu) a vyberala mi z týchto desiatich kníh:

1. Rick Riordan - Bohové Olympu - Proroctví
2. Stohl Margaret - Kronika prokletých zaklínaču - Nádherné bytosti 1
3. Aprillyne Pike - Krídla
4. Alexandra Adornetto - Záhrobie
5. J. A. London - Darkness before dawn
6. Theo Lavrence - Mystic City
7. Meagan Spooner - Skylark
8. Sarah Strohmeyer - Smart Girls Get What They Want
9. Ingrid Paulson - Valkyrie rising
10. Jennifer Estep - Touch of frost


Tento mesiac budem čítať: Valkyrie rising

Knihu, ktorú som vybrala pre Vendeu ja: 


1. Beth Revis - Loď mezi hvězdami
2. Amy Plum - Die for me
3. Allie Condie - Dokonalý pár
4. Cassandra Clare - Město ze skla
5. Carrie Ryan - Les rukou a zubů
6. Colleen Houck - Tygrovo prokletí
7. Patricia Briggs - Štvanice
8. Laini Taylor - Dcera dýmu a kostí
9. Amanda Hocking - Torn
10. Kiersten White - Paranormálové

TMI je nádherná séria a je cenným klenotom mojej krásnej knižno-čítačkovej zbierky.  Doma mám zatiaľ iba prvý diel, tie ostatné u nás ešte nevyšli.
Takže: Město ze skla

Tak čo, zapojíte sa v januári aj vy? 

nedeľa, 9. decembra 2012

RC: Delírium

Autor: Lauren Oliver
Názov série: Delírium
Názov knihy: Delírium
Pôvodný názov: Delirium
Slovenské vydanie: Albatros Media 
Vyšlo u nás: 5.11. 2012
Počet strán: 360
Knihu si môžete kúpiť TU

Podobné dystopické romány sú dnes vyhľadávané a obľúbené. Myslím si, že celá táto éra začala byť zaujímavá vo chvíli, kedy sa stal z Ameriky Panem a z obyčajného dievčaťa, ktoré sa snažilo uživiť svoju rodinu, dôvod k vzbure. V takom futuristickom príbehu totiž nájdete všetko potrebné. Väčšinou je tam veľa dobrodružstva a občas sa mihne nejaká lovestory, ale hlavný dôvod je asi pohľad na náš svet, ktorý sa zmenil na nepoznanie. Postrehla som však, že vo všetkých dystópiach sa civilizácia potápa do stále väčšej hĺbky a v niektorých prípadoch je už dokonca na dne Mariánskej priekopy. Ja si vždy kladiem otázku, prečo sa knihy budúcnosti začínajú v nejakom otrasnom prostredí, kde už nikto nemá nádej na prežitie, alebo v tom lepšom prípade sú ľudia zaslepení pravidlami, ktoré vymysleli nejakí experti, lebo ich už nebavilo sedieť v kancelárii a čítať New York Times z roku 2150.

Delírium patrí do toho druhého prípadu. Ľudia z Portlandu a z mnohých iných miest nemajú šajnu, že je niečo na ich spôsobe života, kde láska nemá čo hľadať, zlé. Sú presvedčení, že je láska choroba, obyčajná pliaga, ktorá sa veľmi rýchlo šíri a je takmer nemožné jej uniknúť, pokiaľ nepodstúpite zákrok. Ale koľko rizík si ponesiete, ak odstránite časť seba, časť, ktorá je určená pre krehký cit a lásku? Zostanú z vás roboty, nepoužiteľné schránky, ktoré podľa mňa nemôžu pochopiť zmysel života, nebudú vedieť, kvôli čomu sa držať nažive. Upadnú do každodennej rutiny, ale budú príliš prázdny na to, aby im to prekážalo.
Je to smutný a otrasný život, hlavne preto, že si ani neuvedomíte, čo všetko ste stratili.
Lena je tiež jedna z čakajúcich, ktorí sa chystajú na zákrok a tešia sa, kedy z nich odstránia chorobu, aby mohli žiť istý a bezpečný život
.
Spočiatku sa mi viac pozdávala postava Hany. Lena  sa mi zdala nudná a obyčajná, dúfala som, že napriek tomu, že je rozprávačom príbehu, čoskoro z neho zmizne. Jej prvá otravná vlastnosť spočívala v nadmernom opisovaní Portlandu, kde nám snáď porozprávala históriu každého jedného stromu alebo domu. Tie opisy boli  pekné, ale niekedy až prehnané. Nerobilo mi problém preskočiť pár odstavcov a nič som nezmeškala. Vždy hovorím, radšej zaujať čitateľa dialógmi ako unudiť na smrť zdĺhavými opismi. A že mi tu tie dialógy chýbali! Niektoré scény sa mi zdali odfláknuté. Namiesto toho, aby medzi postavami viedla autorka skutočný rozhovor, dozvedeli sme sa len, že sa rozprávali, alebo ak mala dobrý deň, napísala aj o čom sa rozprávali.
Trochu mi v knihe chýbal aj vtip a také mierne odľahčenie ťažkej témy.
Delírium je dobrá kniha, ale mohla by byť oveľa lepšia. V prvom rade by mali byť vyvážené opisy a dialógy a Lena by nemusela byť vždy taká vystrašená a neistá. Sem - tam by mohla odvrknúť niečo aspoň trochu sa približujúce k vtipnej hláške, vôbec by mi to nevadilo. Alebo trpím syndrómom protivných hlavných hrdiniek?
Veľké plus predstavoval krásny Alex s vlasmi farby jesenného lístia a úsmevom, ktorý by Lene rozklepal kolená, keby sa jej už neklepali s predstavy, že ju niekto prichytí pri vykonávaní nezákonnej aktivity. Keby tam nebol, asi by som to hádam ani nedočítala. Jediná vec, ktorá sa mi páčila, boli opisy toho, ako ho Lena vnímala. Vôbec ma neprekvapilo, ako rýchlo sa do neho zamilovala. Vo svete, kde vám chcú odoprieť lásku, je veľmi ťažké nezaľúbiť sa. Zákon schválností platil v minulosti, platí teraz a som si istá, že ho veľmi dobre pozná aj Lena.
Trochu ma mrzelo, že som sa nedozvedela viac o Hane alebo o iných postavách. Keď nad tým tak rozmýšľam, tých opisov a vysvetlení tam bolo ešte viac, ako keď som nad nimi uvažovala pri písaní druhého odstvca tejto recenzie. Pevne verím, že sa to v dvojke nejako vylepší.

Ten koniec ma zabil. Niektorí recenzisti píšu, že posledných šesťdesiat strán bolo z knihy najlepších, ja som sa  po prečítaní poslednej strany cítila dosť mizerne a moja už aj tak zničená nálada sa pokazila ešte raz, keď som si prečítala niekoľko anglických recenzií na Pandemonium. Druhú časť však napriek tomu chcem a netrpezlivo na ňu čakám už len kvôli Alexovi. Ak mu autorka spravila niečo zlé, nájdem si ju a zlomím jej všetky perá, ktorými píšeme, prípadne jej rozpílim klávesnicu od počítača.
Netuší, čoho som schopná!

Odporúčanie: Delírium je rozhodne cennou knihou dystopickej zbierky a každému správnemu maniakovi ju odporúčam. Všetko má svoje muchy a keď sa budem na každý príbeh pozerať ako na VA, na TMI alebo na Hex Hall, asi klesne návštevnosť na mojom blogu pod bod mrazu.

3,5/5 

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatros Media. 

pondelok, 3. decembra 2012

RC: Črepiny duší

Autor:Mary Lindseyová 
Názov série: Souls
Názov knihy: Črepiny duší
Pôvodný názov: Shattered Souls
Slovenské vydanie: Albatros Media 
Vyšlo u nás: 29. 10. 2012
Počet strán: 306
Knihu si môžete kúpiť TU

Lenzi počuje hlasy a má čudné vízie. Postupne ju to pripravuje o rozum a bojí sa, že skončí so schizofréniou ako jej otec, ktorý sa ešte aj zabil. Lenzi sa snaží potlačiť hlasy užívaním Xanaxu, ale iba ona vie, že jej ani trochu dnešná medicína nepomáha.
Väčšinou je to tak. Ak  počujete čudné hlasy, vidíte divné veci a všetci si o vás myslia, že ste blázon, s najväčšou pravdepodobnosťou sa čoskoro dočkáte návštevy v podobne krásneho chalana, s ktorým máte silné prepojenie a ktorý vám povie, že nie ste ako váš otec, ale kontaktujú vás duchovia.
Lenzi je ten lepší prípad, pretože presne toto sa jej stalo. Jej otec mal zrejme smolu, a keď sa rozdávali schopnosti Hovorcov, on pri tom nebol.
Priznám sa, s prvou polovicou knihy som sa akosi nevedela stotožniť a niektoré situácie mi prišli absurdné a nepremyslené. V tej druhej polovici, ktorú som začala čítať so značným odstupom času, sa však všetko zlepšilo a uvedomila som si, že mi na knihe trochu nesedel len štýl písania. Zdal sa mi príliš jednoduchý a musela som si naň zvykať. Situácie sa v príbehu rýchlo striedali za iné a tak nečakane, že som to ani nepostrehla a Lenzi bola zrazu nie vo svojom dome, ale v Aldenovom aute alebo u neho doma.
Trochu mi liezlo na nervy, ako sa jej večne niekto pýtal: "Si v poriadku?" A ona prikývla. Stále len prikyvovala, ako keby mala zaseknutý krk. Vedelo to dievča vôbec povedať nie?
Každému čitateľovi bolo jasné, že v poriadku nie je. Veď videla duchov a nejaký chalan jej povedal, že je reinkarnovaná a hrá dôležitú rolu pri udržiavaní rovnováhy medzi svetom živých a svetom duchov, ktorí z nejakého dôvodu nemohli prejsť na Druhú stranu. Spočiatku mi to pripomínalo Stratené duše a Melindu s jej darom, no keď sme sa konečne dočkali nejakej lepšej akcie, názor som zmenila.

Jemne pritisol svoje teplé pery k mojim. 
"Počkaj chvíľu, povedal si, že by sme to nemali robiť!"
"Nie. Toto nebolo vôbec také ako to, čo sa malo stať minulú noc. Stále som takto bozkával Rose."
"To iste. Bozk je bozk, Alden."


Páčilo sa mi, ako sa mohli do Lenzinho tela dostať Posadnutí alebo prostredníctvom nej komunikovali so svetom Uväznení, aby sa konečne zbavili bremena, ktoré ich držalo na Zemi, a odišli ďalej.
Ďalším plusom bola postava Aldena. Najprv bol taký obyčajný, hovorila som si, toto bude nejaký nudný románik, ale vzišlo z toho naozaj niečo hlbšie. Lenzi bola do neho zamilovaná aj napriek tomu, že ho dobre nepoznala, ale stále bola na pochybách, že si ju pletie s jej starým ja. Nechcela to, chcela, aby ju vnímal ako súčasnú Lenzi. Nepáčilo sa mi akurát to, že sme sa o jeho minulosti veľmi veľa nedozvedeli. Je mi jasné, že už od počiatku sveta boli tí dvaja ako Pat a Mat, no určite musel mať nejaké rodiny a aj iné problémy v minulosti, ktoré sa jej netýkali a nejako ho poznačili. Po toľkých životoch?


"Takže to, kým som a to, čo teraz chcem, nie je dôležité? Záleží len na tom, čo chcela Rose? "

Naopak taký Zak, toho som veľmi nemusela. Nepáčil sa mi hneď, ako sa v knihe objavil. Neviem prečo, vždy som si ho predstavovala ako  motorkára s hroznou minulosťou, celého potetovaného, ktorý by vedel napríklad ublížiť frajerke, keby sa veľmi opil. Nech si hovorí každý čo chce, jeho charakter by som najradšej prepísala a to nie som fanúšik FF.

A nakoniec by som sa už vyjadrila asi len k akcii. Bolo až prekvapivo zaujímavé, ako jednoducho sa všetky ich situácie vyriešili, autorka vôbec nešla do extrémov a nehľadala si žiadnu ťažkú cestu, čo z veľkej časti zapríčinilo, že sa mi zdala kniha narýchlo napísaná. Väčšina súvislostí alebo indícii, ktoré sa zvyknú v knihe zjaviť a čitateľ ich nepokladá za dôležité, boli v tomto príbehu dosť očividné. Keby sa s tým Mary trochu pohrala, vôbec by to neprišlo na škodu.
No čo. Sú knihy, ktoré vám zmenia život, ktoré znenávidíte a ktoré vám nevadia. Túto by som zaradila asi do tretej skupiny.

Odporúčam: Ak nehľadáte nič prevratné s hlbokou myšlienkou, určite si knihu Črepiny duší prečítajte. Je to príjemná oddychovka, aj keď chvíľu trvalo, kým sa do písania autorka dostala. Určite by som príbeh neporovnávala s TMI alebo s VA, no za prečítanie stojí. Môže byť príjemným osviežením dňa. A hlavne sa nenechajte odradiť začiatkom, ako som to urobila ja a potom som to ľutovala.


Ďakujem vydavateľstvu Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku. 

sobota, 1. decembra 2012

Poviedková katastrofická súťaž u Lyn a Moon


Máme tu posledný mesiac v roku a s ním sa nenávratne blíži aj dátum 21. 12. 2012, kedy má byť podľa Mayského kalendára koniec sveta. Niektorí vo vytržení odpočítavajú dni, iní zase pochybujú, že by sa v ten deň malo stať niečo prevratné.
Môžem vám ale sľúbiť jedno.  Pred údajným koncom sveta sa dvaja z vás dočkajú skvelých knižiek, kvôli ktorým organizujeme celé toto šialenstvo.


Čo to vlastne chystáme? 

 Skôr ako príde koniec sveta, rozhodli sme sa s Moon usporiadať poviedkovú súťaž, ktorá bude súčasne prebiehať na dvoch blogoch s rovnakými podmienkami a  bude trvať od 1. 12. 2012 do 20. 12 2012. Keďže ja a Moon si bez písania nevieme predstaviť našu každodennú existenciu, chceme  aj v niektorých z vás prebudiť skrytý talent a zistiť, ako silno kope vaša múza, keď sa spomenie slovo KATASTROFA.
Presne tak. Našou témou sú katastrofy, koniec sveta, pád meteoritu, povodne, požiare, roztápanie ľadovcov, tsunami, útok mimozemšťanov, nečakaný príchod planéty Nibiru,... je to na vás, môžete si vybrať. Ide vlastne o to, aby sa zachovala pôvodná myšlienka katastrofy, či už prírodnej, alebo hocijakej inej.
Poviedky nesmú byť FanFiction, ale môžu obsahovať prvky fantasy. Tých, čo nebudú spĺňať naše podmienky, budeme musieť s veľkou ľútosťou zo súťaže vyradiť. 


V čom spočíva výhoda tejto súťaže?

Svoje práce môžete poslať do oboch súťaží a dostať tak šancu na výhru jedného alebo druhého titulu. V prípade, že by na prvom mieste skončila rovnaká poviedka na oboch blogoch, výherca si môže vybrať, ktorú knihu chce, a na blogu, z ktorého si knihu nevybral, sa poradovník posunie k druhému miestu. 
Druhú súťaž nájdete na blogu u Moon.

Nevyhnutné zlo: Podmienky

  • Musíte sledovať môj blog (alebo blog Moon, podľa toho, o ktorú knihu súťažíte) cez Google účet. Nie je to nič ťažké, stačí ak nájdete Followers a kliknete "pripojiť sa k tejto lokalite". 
  • Musíte dať Like vydavateľstvu Albatros Media na ich FB stránke. Aby ste to nemuseli hľadať, nájdete to TU.
  • Musíte byť zo Slovenska. Možno sklameme českých záujemcov, ale je to naša prvá súťaž, preto si netrúfame ísť za hranice.

Ak sa chcete zapojiť u mňa, svoje práce posielajte na email: lyn_von_nightlight@azet. sk do 12. 12. 2012. Do predmetu napíšte: Poviedková katastrofická súťaž; poviedku vložte do prílohy a do správy napíšte, pod akým menom/prezývkou sledujete môj blog a pod ktorým ste dali Like FB stránke Albatros Media. 
Súťaž síce trvá dlhšie, ale dni po 12. 12. si vyhradzujeme s Moon na prečítanie a ohodnotenie poviedok, takže práce poslané po tomto dátume nebudú do súťaže prijaté.

Čo môžete vyhrať na mojom blogu? 


Anotáciu nájdete TU



Čo môžete vyhrať na blogu Moon?

Anotáciu nájdete TU

 Obe knižky venovalo do súťaže vydavateľstvo Albatros Media, za čo im ďakujeme. Výhercov po zverejnení výsledkov skontaktujeme na ich email. Navyše okrem knihy bude ich poviedka zverejnená ako samostatný článok na blogu, kde vyhrala. 
Aby každý vedel, ako skončil, zverejníme aj stručný rebríček ostatných poviedok.

Ako by mala poviedka vyzerať? 
  • Poviedka by mala byť napísaná vo worde. Formát doc alebo docx
  • Predvolené písmo je Times New Roman, veľkosť 12
  • Rozsah diela by mal byť 1000 - 4000 slov. Budeme poviedky aj čítať a keďže máme aj iné povinnosti, zvolili sme takýto rozsah. Myslím, že by nemal byť problém sa do toho zmestiť.
  • Na začiatku poviedky bude vaše meno alebo prezývka a názov, ktorý ste svojmu dielu dali.
  • Taktiež názov dokumentu bude vaše meno alebo prezývka a názov, ktorý ste svojmu dielu dali.

Čo budeme pri poviedke sledovať:
1. Gramatika 5 bodov
2. Originalita, dej, postavy,... 10 bodov

Dokopy môžete získať 15 bodov.

 Dúfam, že som vám poskytla všetky potrebné informácie. V prípade nejasností ma kontaktujte v komentároch tohto článku. 
 Netrpezlivo budeme čakať na vaše práce! Vaša Lyn ;)