štvrtok, 27. septembra 2012

V znamení ametystu (2)


Už niekoľko dní okrem wordu nič iné nevidím a jediné písanie, ktoré ma zamestnáva, nemá s blogom veľa spoločného. Okrem toho som v depke, lebo nestíham robiť všetko, čo by som chcela. Mala by som napísať ešte aspoň štyri recenzie, ale ani do toho sa mi nechce, lebo stále rozmýšľam o tom, ako vyriešim vo VZA tú a tú situáciu a bla bla bla. Už mi to pomaly nedá ani spať.
Aby tu teda bolo aspoň niečo, pridávam krátky úryvok z mojich nedávnych výlevov.
Je to úryvok z denníka, ktorý si písala pred dvesto rokmi jedna z dôležitých postáv histórie.


„Trvalo nám niekoľko dní, kým sme prešli cez mŕtve púšte. Takmer sme umreli od hladu a smädu, silné slnečné svetlo nám spôsobilo na koži pľuzgiere. Nakoniec sme sa dostali do rybárskej osady, kde sme si vzali loď. Nyxovia striehli na každom rohu a ja som nemala na výber, musela som ich zabíjať. Kedysi boli bytosťami s vlastnou voľou, potrebami a túžbami, teraz sa stali nástrojom obsidiánového prúdu. Nebolo im pomoci, iba smrťou som ich mohla oslobodiť. Aspoň to povedal Wick. Nahovára si, že robíme správnu vec, stále dúfa, že nás Sudičky pred temnotou ochránia a dodajú nám silu ďalej bojovať. Každý deň sa samej seba pýtam, či je to trest a našou úlohou je poddať sa mu. Nie sme viac hodní života? Musíme zomrieť, aby zostali naše duše celistvé? Alebo stojí za to bojovať a veriť, že budeme žiť ako kedysi?“
...


„Dostali sme sa na temný ostrov, ale trvalo nám to dlhšie, ako sme predpokladali. Slnko už vôbec nesvietilo, z hustých čiernych mračien šľahali blesky, ochladilo sa a more s našou krehkou loďou hádzalo ako s drevenými vojačikmi. Dva dni sme stratili v sivej hmle, ktorá postupom času hustla a formovala sa do rôznych strašidelných tvarov. Videla som v nej tvár Selliny a Smarda, ich nehybné telá ležiace uprostred kaluže krvi. Nevedela som si odpustiť, že som im vzala život. Navzájom sme si sľúbili, že sa oslobodíme, keby sa nás temnota chopila. Svoj sľub som dodržala.
S Wickom sme vedeli, že je temný ostrov zdrojom všetkého zla. Dorazili sme až k sopke, z ktorej unikala čierňava a po zemi sa plazil hustý čierny tok. Bol to obsidiánový prúd. Aj keď nám však obmýval topánky, nikdy do nás neprenikol, pokračoval v ceste ďalej. Sopka bola bránou, z ktorej obsidiánový prúd unikal. Siahala vyššie ako naše hory, nevidela som poriadne ani jej vrchol. Strácali sme nádej. Nikdy to nedokážeme. Sopka sa predsa ovládnuť nedá. 
Z posledných síl sme sa vrátili domov, a keď už sa deň nedal odlíšiť od noci, s Wickom sme sa zavreli v našom domčeku pri Stalinose a modlili sa. Modlili sa k Sudičkám a prosili o pomoc.



utorok, 18. septembra 2012

Nadpozemská (Nadpozemská #1)



Autor: Cyntia Hand
Názov série: Nadpozemská
Názov knihy: Nadpozemská
Pôvodný názov: Unearthly
Slovenské vydanie: CooBoo
Vyšlo u nás: V septembri 2012
Počet strán: 372
Knihu si môžete kúpiť TU

Clara žije s mamou a bratom Jeffreym v slnečnej Kalifornii, kde je obľúbená medzi kamarátmi a presvedčená, že všetko pôjde v jej živote normálne, aj napriek anjelskej krvi, ktorá jej koluje v žilách. Je silná, múdra, má krásne biele krídla, s ktorými pri pokuse o lietanie spôsobuje menšie tornádo, a veci sa ocitajú hore nohami vrátane nej. Kto by nechcel mať taký život?
Všetko je v poriadku, až kým sa Clare nezjaví poslanie a jej skromná rodinka sa kvôli nemu nemusí odsťahovať do Wyomingu, kde je síce krásne, ale cíti sa tam osamelo, čo nezlepší ani jej nová mrkvová farba vlasov a decká v škole. Po prvý raz je Clara neistá, hanblivá a pri každom povedanom slove uvažuje, či sa nestrápnila.
Jediná svetlá vec na celom sťahovaní je, že Clara konečne našla chlapca z jej vízie, ktorého musí zachrániť pred požiarom. Z dokonalého Christiana bude úplne paf, až kým nezistí, že má frajerku. A s tým sa jej problémy nekončia. Ešte je tu otravný brat jej kamarátky Wendy, ktorý si užíva, keď do nej môže pri každej príležitosti rýpať, nesmiem zabudnúť na Angelu a potom na záhadné správanie a tajomnosť Clarinej matky.

Anjelským príbehom veľmi nefandím. Pád a Súženie boli pre mňa obrovským sklamaním, Sweet Evil sa mi javilo o čosi lepšie, no stále tam niečo chýbalo. Ako sa hovorí... do tretice všetko dobré. Presne toto platí aj pri knihe Nadpozemská. Na prvých stránkach sa môže niekomu zápletka javiť trochu klišé (veď uvážte, dievča s výnimočnou schopnosťou sa presťahuje do nového mesta a začne chodiť na strednú okamžite sa zamiluje do najkrajšieho a najpopulárnejšieho chalana , ktorý má frajerku - potvoru, a naša hlavná hrdinka - predtým obľúbená - je teraz na konci potravinového reťazca a kamaráti sa s "Neviditeľnými"). Asi by som mohla začať menovať, koľko takých kníh tu už bolo.
Nadpozemská nie je pre milovníkov fest dobrodružnej jazdy plnej adrenalínu a epických bojov, príbeh je z veľkej časti zameraný na Claru; na to, ako sa vyrovnáva s celou anjelskou záležitosťou a s poslaním; na vzájomné vzťahy medzi jednotlivými postavami; na prvé lásky a na priateľstvá.
Nesmiem zabudnúť na prostredie Wyomingu, autorka ho opísala priam bravúrne, vedela som si živo predstaviť, ako tam stojím, pozerám sa na hory a ten výhľad si poriadne užívam. Nestáva sa často, že ma v knihe tak veľmi zaujmú opisy. Toto prostredie mi veľmi sadlo a keby som mohla, sťahujem sa tam hneď teraz!
Našťastie Clare netrvalo dlho, kým si Jackson Hole obľúbila a prispôsobila sa novému životu. Patrí medzi jednu z tých hrdiniek, s ktorou sa rýchlo stotožníte - sem-tam padli aj vtipné hlášky -, neštvala ma prehnanou naivitou a v jednotlivých situáciách reagovala veľmi reálne. V príbehoch s fantasy tematikou je náročné vytvoriť reálne postavy, takže má za to autorka veľké plus. Taktiež by som chcela pochváliť Cyntiin štýl písania, po celý čas ubiehal príbeh plynulo a ani som sa nenazdala a bol koniec.
 Prekvapilo ma, ako sa začal vyvíjať príbeh v druhej polovici knihy. Sčasti preto som si Nadpozemskú zamilovala. Christiana som mala rada, veď kto by nemal rád dokonalého chalana? Ale Tucker sa mi zdal ako charakter oveľa prepracovanejší a rozhodne zaujímavejší. Kapitoly, kde sa Clara stretávala s Tuckom, som si užívala, stránky som len tak obracala. Tiež som si zamilovala aj Jeffreyho a Angeline priame vyjadrovanie, na ktorom sa dalo dobre zasmiať. Téma anjelov tu nebola preberaná do takej hĺbky ako pri Sweet Evil, ale na druhej strane sa dalo vidieť, že má autorka všetko pekne preštudované a vymyslené.
Veľa vecí zostalo  nevyriešených a nepochopila som, aký malo vlastne zmysel celé Clarino poslanie. Dúfam, že v druhej časti zistíme o niečo viac a ja sa budem modliť, aby sa vydavateľstvo rozhodlo vziať si do parády aj druhý diel s názvom Hallowed. 
Mimochodom tá slovenská obálka je nádherná. Dva dni som s ňou behala po dome a štuchala do mamy, nech sa dotkne tých strieborných písmeniek.
Dávam 4,5 hviezdičky s tým, že dvojka bude určite ešte lepšia.



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu CooBoo.

piatok, 14. septembra 2012

LOL


Režisérka: Lisa Azuelos
Názov filmu: LOL (Laughing Out Loud)
Herci: Sophie Marceau, Christa Theret, Jéremy Kapone
V kinách od: 4. 10 2009

Príbeh sa odohráva vo Francúzsku a je o tínedžerke, ktorá sa volá Lola, ale všetci ju prezývajú LOL. Do smiechu jej však veľmi nie je. Prázdniny sa pomaly končia a ona sa pripravuje do ďalšieho ročníka na strednej škole. Jej predstavy bezproblémového života sa stretávajú s veľkými prekážkami. Jediné, čo ju v poslednej dobe zaujímalo, bol jej priateľ Arthur, ale keď nedávno zistila, že ju podviedol, nevedela, ako sa s tým má vyrovnať. Pomoc chcela nájsť u svojej matky Anny, ale tá vníma Lolu stále ako malé dievčatko a tiež má problémy s milostným životom. Nedávno sa rozviedla s Loliným otcom. Situácia sa ešte viac skomplikuje, keď začne Lola niečo cítiť k Maelovi, ktorý je najlepší priateľ jej bývalého frajera.

Čítala som, že je tento film komédia. Mne však v skutočnosti pripadal veľmi reálny a Lola sa potýkala s problémami, ktoré sú v dnešnej dobe bežné. Určite stojí za to si ho pozrieť.

 
Režisérka: Lisa Azuelos
Názov filmu: LOL
Herci: Miley Cyrus, Demi Moore, Douglas Booth, Ashley Green
V kinách od:  1. 3. 2012
Remake francúzskeho originálu je tento raz zasadení do amerického prostredia. Miley Cyrus podala celkom dobrý výkon, aj keď som pri tom neustále musela myslieť na seriál Hannah Montana.  Jej ex-frajer a najlepší priateľ Kyle boli oveľa krajší ako v originále. Obidve prevedenia sa mi však veľmi páčili. Názory sa síce odlišujú a mnohí uprednostňujú originály, ale ja som nemala žiadny problém pozrieť si novú verziu aj viackrát. Na Kyla sa dalo pozerať cez deň aj v noci. Tiež ma prekvapilo, keď som uvidela Ashley Green(Alice, Twilight) a Demi Moore ako Lolina mama podala tiež výborný výkon. Určite odporúčam.





štvrtok, 13. septembra 2012

Anna and the French Kiss



Autor: Stephanie Perkins
Názov knihy: Polibek pro Annu
Séria: Anna and the French kiss
Vyšlo v CooBoo: 2012

Anna Oliphantová sa teší do posledného ročníka na strednej v Atlante. Má tu najlepšiu priateľku Bridge a kamaráta Topha, s ktorým chce ich vzťah posunúť na nový level.
Nanešťastie, rodičia Anny sa rozhodnú, že pôjde posledný rok študovať na internátnu školu do Paríža a tak sa Anna ocitá vo Francúzsku, vybaľuje si kufre v novej, malej izbe a snaží sa neplakať príliš nahlas, aby ju cez tenké papierové steny nezačuli ostatné decká. Život, ktorý zbožňovala, jej vzali. Jej otec, James, si myslí, že ako dcéra slávneho spisovateľa románov pre ženy by mala chodiť na lepšiu školu.


Autorka veľmi pekne opísala Paríž. Nad niektorými vetami som sa až pozastavovala a mala som pocit, že som na Anninom mieste. Už dávno som nemala šancu prečítať si o tak pekne opísanom prostredí - vo veľa knihách sú opisy nudné, zdĺhavé a zväčša ich každý z nás preskočí, lebo keď sa do knihy vžije, má aj tak vlastnú predstavu o tom svete a nemusí čítať o každom bielom dome s veľkými oknami, so sivou parapetnou doskou a muchou nalepenou na skle. Najviac sa mi asi páčil Notre Dame, vždy ma fascinovali veľké stavby a táto patrí jednoznačne medzi ne. Veľmi ma potešilo, keď som zistila, že sa o nej v knižke píše a nevedela som sa dočkať, kedy sa tam Anna pôjde pozrieť. 

Rovnako ma zaujalo aj prostredie internátnej školy. Mne osobne by sa tam celkom páčilo. Straší študenti nemali večierku, len sa museli zapísať do knihy, ak niekam odišli. Na chodbách to žilo a tak trochu mi pripadali študenti ako jedna veľká rodinka. Stephanie sa držala aj tradičného francúzskeho spôsobu stravovania. Všetci tam väčšinou jedia malé porcie a dávajú si poriadne na čas. Kým ja zjem obed za sedem minúť, im to trvá niekedy aj dve hodiny. Ale tak by to v podstate malo byť, mali by sme si jedlo vychutnať a nie jesť v zhone ako to väčšina z nás robí. K tomu pohár vína k večery, o ktorom sa hovorí, že ak ho pijete každý deň, budete žiť dlhšie.

S Annou som si začala rozumieť, hneď ako povedala, že zbožňuje filmy. Predstava, že na každom rohu máme kino a môžem doň zájsť každý večer, by sa mi fáákt pozdávala. No dobre... pri dome mám jedno kino a môžem tam chodiť, kedy chcem, ale tým parížskym kinám sa toto naše rozhodne nevyrovná a určite tam majú aj lacnejšie lístky. Tu by ma každodenná návšteva kinosály priviedla na mizinu a asi by som bývala pod mostom.

Vzťah Anny a St-Claira bol niečo ako predstierajme-že-sme-najlepší-kamoši-a-budeme-dúfať-že-sa-na-seba-nevrhneme. Oboch som ich zbožňovala a tá ich naivita, že jeden druhého nechcú, sa mi páčila. Stephanie ich vzájomné spoznávanie a zbližovanie vykreslila o čosi lepšie ako Kody v kine Shut Out. Neviem prečo, ale počas čítania som si niekoľko krát spomenula na Lissu a na tú jej naivitu. Celý príbeh bol vystavaný len na tom, aký sú Lissa a Cash slepí a nahovárajú si, že si musia od seba držať odstup.
Dôvody v tejto knihe sa mi zdali oveľa skutočnejšie a menej naivné. Anna sa v myšlienkach netajila tým, že by zo St.Claira najradšej strhala oblečenie a dalo sa vidieť, ako veľmi ho obdivuje. Rozumeli si, vždy našli spoločnú reč a ak boli v úzkych obracali sa s prosbou o pomoc na toho druhého. Úprimne, ja som Ellie (priateľku St.Claira) vôbec nepochopila. Kto by nechcel mať pre seba takého sladkého chlapca, ako bol on? Alebo sa mi zdal taký dokonalý len kvôli Anne a jej opisom?

Nesmiem zabudnúť na ostatné postavy. Spočiatku som si myslela, že najlepšou Anninou priateľkou bude Mer, ale ukázalo sa, že rozhovorov s Rashmi bolo v knihe viac. Medzi Mer a Annou sa to v ďalších kapitolách dosť zamotalo, čo ma mrzelo a nakoniec som sa náramne potešila, keď sa konečne udobrili a všetko bolo tak, ako malo byť. Amanda bola už od začiatku veľmi krutá, nenávidela som jej urážky nasmerované na účet Anny. Zrejme na ňu žiarlila, no dalo sa vidieť, že povahu potvory mala v sebe a k Davidovi by sa hodila lepšie ako Anna.
Kto chodí na záchod do vlastnej sprchy, lebo nechce vystáť frontu na chodbe?!

Knižka sa mi páčila, previedla ma oddychovou romantikou, zablúdila som do zaujímavých zákutí Paríža a iba blázon by ju odložil a išiel spať, aj keď už bola jedna hodina ráno. Nechápem, prečo som sa ku knihám od Stephanie nedostala  skôr.





pondelok, 10. septembra 2012

Sweet Evil

Autor: Wendy Higgins
Názov série: The Sweet Trilogy
Názov knihy: Sweet Evil
Rok vydania: 2012


O čo ide: Anna Whittová sa narodila so šiestym zmyslom vidieť a cítiť emócie iných ľudí a nie len to. Musí viesť každodenný boj sama so sebou, vyhýbať sa nevysvetliteľnej túžbe, ktorá ju neustále ťahá k nebezpečenstvu.
Patrí k nefilimom, ktorí sú v podstate z polovice ľudia, z polovice démoni. Našej drahej Aničke však doprial osud, lebo jej temnú stránku vyvažuje tá svetlá.
Namiesto polovičnej ľudskej krvi, má polovičnú anjelskú.
Matky nefilimov počas pôrodu zomrú a Annin otec skončil vo väzení, preto žije s adoptívnou matkou, Patti,  v Georgii.
Kým Patti vedela o Anne v podstate všetko, Anna do svojich šestnástich nemala tušenie, prečo ju tak veľmi láka opíjať sa a brať drogy. Našťastie vďaka vytrvalosti a odhodlaniu, túto túžbu dokázala potlačiť a jej otec,  Démon návykových látok (Duke of substance abuse... Duke je v preklade vojvoda, ale mne to znelo dosť divne, preto zostávam pri démonovi) bol na ňu hrdý. Zatiaľ čo ostatné deti Démonov museli plniť príkazy octov a robiť vo svete neplechu, aby neskončili v pekle na poháriku s Luciferom, Anna chodila do školy, priatelila sa s Jayom a netušila, prečo sa jej deje toľko divných vecí.
Úprimne povediac, radšej by som už od začiatku vedela, čo som zač, a rozhodne by som sa na Patti nahnevala za to, že mi nepovedala pravdu. Ale v tom je asi medzi mnou a Annou veľký rozdiel. Všetko zvládala s rozvahou, to dievča hádam nerozhodil ani ručný granát, za to taký Kaidan Rowe to dokázal celkom dobre. Kto by nebol namäkko s hnedovlasého, zelenookého krásavca s dobrým telom a ešte k tomu aj s britským prízvukom? V jeho prítomnosti ste nemohli dýchať, srdce vám bilo až kdesi v krku a netušili ste, čo robiť s rukami.
To je celý Kaidan.

"Čo všetky tie dievčatá, s ktorými si chodil?" Vedela som, že som trafila do čierneho. "Som si istá, že zopár z nich ťa milovalo a niektoré z nich si dokonca mohol milovať aj ty."
"Žiadne dievča ma tak nikdy nevnímalo. Aby si mohla niekoho milovať, musíš ho poznať. Všetko to bola len zaslepenosť, chceli ma vlastniť. To je podstata túžby."


V prvej polovici knihy nás autorka poriadne navnadila na príťažlivého Kaia, ukázal sa skoro na každej strane, a Anna vzdychala od vzrušenia (kto by nie pri synovi Démona túžby?). Zvykla som si na nich dvoch, na ostatné postavy som skoro zabudla a asi aj na celý dej.
Potom prišla krutá realita, Kai zrazu zmizol a mala som pocit, že v druhej polovici knihy skoro vôbec nebol. Nepotrpím si na fest romantické knihy, naopak mám rada dobrodružstvo a keď má kniha hlavu aj pätu s dobrou zápletkou, ale tu sa mi vôbec nepáčilo, akú atmosféru vytvorila Wendy v prvej polovici a potom od nej upustila. Všetko bolo po polovici akési zrýchlené, žiadne postavy nejako extrémne nerozpísala, dialógy boli podľa mňa na rovnakej úrovni. Nerobilo mi problém knihu odložiť, čo je podľa mňa chyba. Knihu, ktorá stojí za to, nemôžete pustiť z ruky, myslíte na ňu ešte aj počas sna a ráno sa neviete dočkať, kedy do nej znovu strčíte nos.
Ale Sweet Evil by som zrejme ani nedočítala nebyť ten slávnej školskej nudy. Sedem hodín zízania na tabuľu vs kniha? Je jasné, čo si každý knihomoľ vyberie.



"Sledovala som ťa, Anna. Poriadne si si to užila, nemám pravdu? Páčilo sa ti, ako z teba ten barman a ostatní muži nespustili oči, kým si tancovala. Priznaj si to. Miluješ to."

Čítala som nejaké recenzie, kde ľudia ocenili, ako autorka spracovala anjelskú tému. No... nápad so siedmimi smrteľnými hriechmi( k nim sa pridalo ešte ďalších sedem, a máme dvanásť hlavných Démonov: Démon hnevu, návykových látok, túžby, lží, obžerstva a lenivosti, chamtivosti, žiarlivosti, pýchy, krádeže, nenávisti, vraždy), ktoré musia Démoni a ich synovia a dcéry vo svete rozširovať, sa mi celkom pozdával, len mi trochu vadil štýl písania. Kniha obsiahla väčší časový úsek - pol roka alebo tak nejako - a zdalo sa mi, že veľa situácii Wendy nijako zvlášť nerozoberala. Občas som zívala, zamýšľala sa nad povrchnosťou príbehu a okrem Kaia a Anny sa zvyšnými postavami nijako obzvlášť autorka nezaoberala. Raz dvakrát sa tam spomenul Kopano, Marna s dvojičkou Ginger alebo Jay, ale inak som sa o nich toho veľa nedozvedala a pri tom sú to zaujímavé charaktery. Dúfam, že dostanú v ďalších častiach viac priestoru.

Veľa ľudí s mojím názorom k tejto knihe asi nebude súhlasiť, ale mne tak pripadala a nebudem ju ospevovať, keď ma nezaujala.
Porovnala som si ju s takým Pádom a Nadpozemským. Je lepšia ako to prvé, ale horšie ako to druhé. Lepší priemer, preto možno dám dvojke šancu.
V každom prípade dáva tri hviezdičky a aj to len kvôli Kaiovi. 






utorok, 4. septembra 2012

Učenie alebo čítanie?

Škola sa nám začala (všetci, ktorí ma poznajú, si teraz určite vedia živo predstaviť ten môj kyslý výraz) a obdobie vysedávania pred počítačom, pred telkou sa skončilo. Knihy som nespomenula.... prečo?
Ha!
Mám čítačku, čo je v mojom prípade mimoriadne užitočná vec, keďže som študentom hotelovej akadémie. Samé akcie, profesori často chýbajú, posledné dva mesiace školy sa väčšinou ani neučíme. Tento rok som štvrtáčka, takže budem mať ešte aj 2x dvojtýždňovú prax mimo mesta v nejakom hoteli, kde pri mojom šťastí nebude žiadny funkčný počítač a wifi zachytím iba v hale na chodbe, ďaleko od mojej izby. Dúfajme, že sa znovu nedostanem do Tatier. ako naposledy. Nikdy som si nemyslela, že sa mi môže pohľad na hory tak zhnusiť, no ono sa im to v tom hoteli nejako zázračne podarilo, nehovoriac o prevádzkarovi, ktorí nám o jedenástej behal po izbe v ružových teplákoch s kvetinkami.
Počas leta som si pozbierala celkom pekný zoznam knižiek, ktoré plánujem počas školy prečítať. U nás v triede vedie hranie kariet, spanie, lúštenie krížoviek, počúvanie hudby a až niekde medzi lúštením a počúvaním sa nachádza čítanie. K čomu všetkému sa však človek nedonúti úplne zúfalý od nudy a sedemhodinového sedenia v triede?
Ako našu školu poznám, aj tento rok budeme fungovať štýlom mesiac-predstierajte-že-sa-učíte-potom-si-napíšete-písomky-z-učív-ktoré-sme-(ne)prebrali.
Ako vášnivý čitateľ som radšej ticho. Mám šancu konečne sa dostať aj ku knihám, ktoré som donedávna odkladala. Môj druhý deň sa začal celkom sľubne - knižkou od Wendy Higgins, Sweet Evil. Keď už nič iné, aspoň si vylepším anglickú slovnú zásobu.

pondelok, 3. septembra 2012

Shut out (Reviews #3)

Autor: Kody Keplinger
Názov knihy: Shut out
Rok vydania: 2011

O čo ide: Na Hamiltonskej strednej sa neustále vyskytujú spory medzi hráčmi amerického futbalu a európskeho futbalu. Lisse je z toho zle. Jej priateľ Randy - obranca v americkom futbalovom tíme - sa na ňu nie raz vykašľal kvôli hádkam s hráčmi európskeho futbalového tímu. Lissa stratí trpezlivosť vo chvíli, keď je ich auto ohádzané vajíčkami, zatiaľ čo si oni vo vnútri užívajú. Má plné zuby bojovania so spotenými chalanmi o pozornosť jej frajera, a preto sa rozhodne niečo s tým urobiť. Ona a frajerky ostatných hráčov z futbalových tímov sa rozhodnú  pre rázny krok a to: Zdržia sa sexu, až kým spory medzi tímami neskončía.
Rivalita tímov sa však zvrhne na rivalitu medzi dievčatami a chlapcami.
To však nie je všetko. Čo by Lissa nikdy nečakala - napätie medzi ňou a vodcom hráčov európskeho futbalu, Cashom, narastá.

Môj názor:  Kody má fascinujúcu schopnosť spraviť z obyčajných príbehov, na ktoré sa môžeme denno-denne pozerať v telke, niečo jedinečné. Kniha Shut Out ma síce neuchvátila tak ako Midsummer´s nightmare alebo The DUFF, rozhodne však mala niekoľko pozoruhodných postáv a čítanie som si užila. Vždy je príjemné oddýchnuť si od upírov a nadprirodzeného sveta - v tomto prípade sa mi to rozhodne podarilo.
Lissa sa mi pozdávala len zo začiatku, tak trochu mi pripomínala mňa tým, ako všetko organizovala. Za maskou dokonalosti, ktorú sa snažila udržať kvôli rodine, sa však skrývalo vystrašené dievčatko. Ak niečo nešlo podľa jej plánov, dostala strach a zdrhla kade ľahšie. Hlavne v posledných  kapitolách knihy ma táto jej vlastnosť nehorázne štvala, ešte som hádam takúto naivnú hrdinku (okrem Katy z knihy Obsidian) nevidela. Každému bolo jasné, že je do nej Cash zbláznený po uši, a ona si aj tak myslela, že ju len využíva. Napätie medzi nimi sa vyhrocovalo, čo sa mi rozhodne páčilo, ale koľkokrát sa stretli, toľkokrát sa vyhli normálnemu rozhovoru. Mala som pocit, že celá kniha je len o tom, kedy si konečne vyjasnia, prečo jej Cash po tom ich letnom "zblížovaní sa" nezavolal.

Na rozdiel od Lissy, Chloe, jej kamarátka, bola jedna z mojich obľúbených postáv. Tie jej hlášky nemali chybu a spôsob, akým sa stavala k životu a k sexu, ma tak trochu donútil zamyslieť sa nad dnešnou situáciou.
Väčšina dievčat, ktoré poznám, si nerobí starosti so zdieľaním intímností s ostatnými ľuďmi. Podľa mňa je v pohode zveriť sa dobrým kamarátkam, poradiť si, prípadne sa posťažovať, na to predsa priateľov máme, ale rozkrikovať po krčme, kto sa s kým vyspal na poli alebo v aute pri ceste, je trochu prehnané. Myslím, že každý normálny človek, by mal vedieť, kedy dosť, lebo je mnoho takých dievčat, ktoré pri zmienke o sexe sčervenajú ako papriky.
A dostať niekoho do podobnej situácie radím medzi tie najnepríjemnejšie.
Ale späť k Chloe: Páčilo sa mi, ako krotila Lissu a vychádzala s ňou aj napriek tomu, aké boli odlišné.

Potom je tu Cash (Oh, sweet Cash!). Rozhodne sa mi už od začiatku pozdával viac ako Randy. Bol to ten typ dobrého chlapčeka, ktorý si podmaní mnoho ženských sŕdc, ale nevyužíva svoj prirodzený šarm a príťažlivé úsmevy na zvádzanie (Lissa sa nepočíta). Od začiatku bolo jasné, že tu chce byť len pre ňu a ak nemohol byť s ňou, radšej sa randeniu vyhol. Byť Lissou, po tej letnej noci by som sa vôbec nestarala o to, že mi nezavolal. Ja by som mu vyvolávala toľko, že by nakoniec musel zdvihnúť telefón. No... keby to Lissa urobila, asi by som nemala čo čítať.



Randy: Treba sa k nemu vôbec vyjadrovať? Na druhej strane knihy ma začal poriadne vytáčať a tá jeho sebeckosť ma naštvala. Fakt sa v niektorých momentoch zdalo, že si rivalitu medzi tímami užíva a na Lisse mu vôbec nezáleží.

V knihe sa mi veľmi páčilo, ako autorka opísala priateľstvá medzi jednotlivými dievčatami, ktoré sa kvôli jednej veci spojili a pevne si stáli za tým. V živote treba veľmi často zaujať tvrdý postoj, väčšina ťažkostí sa totiž sama nevyrieši, aj keby sme veľmi chceli.
A je lepšie veci riešiť, kým sa ešte riešiť dajú. Často si človek uvedomí, že sa niečo deje, až keď je neskoro.